Spoločný tím psychológov a informatikov na Helsinskej univerzite vo Fínsku použil merania elektroencefalografie (EEG) na katalogizáciu tvárí, ktoré sa ľuďom zdali atraktívne a výsledky potom vložil do systému strojového učenia, ktorý sa nazýva generatívna kontradiktórna neurónová sieť (GAN).

Asi 30 dobrovoľníkom sa predviedlo niekoľko umelo generovaných, ale vysoko realistických tvárí, z ktorých žiadna nepatrila skutočnému človeku. Boli vytvorené z datasetu približne 200 000 obrázkov celebrít. Každý účastník bol vybavený elektródami na meranie jeho mozgovej aktivity.

„Nemuseli robiť nič, iba sa pozerať na obrázky,“ vysvetľuje kognitívny neurovedec Michiel Spape. "Zmerali sme ich okamžitú reakciu mozgu na obrázky."



Systém sa naučil ich preferencie a katalogizoval ich jedinečnú sadu takzvaných identifikátorov príťažlivosti EEG. Potom vygenerovala tváre upravené na mieru tak, aby vyhovovali preferenciám jednotlivca.

Ďalej systém vyvinul druhú generáciu tvárí generovaných AI. Novo upravené tváre sa ukázali dobrovoľníkom spolu s náhodným výberom ďalších tvárí.

Účastníci hodnotili prispôsobené tváre druhej generácie ako atraktívne v 80 percentách, v porovnaní s iba 20 percentami v prípade randomizovaných tvárí.



„Úspech v hodnotení príťažlivosti je obzvlášť významný, pretože ide o psychologickú vlastnosť podnetov,“  hovorí Spape a dodáva, že ak systém strojového učenia dokáže úspešne analyzovať a predpovedať niečo také osobné a subjektívne, ako je príťažlivosť, možnosti ďalšieho vývoja skúmania ľudskej psychiky pomocou AI je zdanlivo nekonečné.

"Potenciálne by sme mohli zariadenie zamerať na identifikáciu stereotypov alebo implicitného skreslenia a na lepšie pochopenie individuálnych rozdielov," uzavrel Spape.