V každodennom bežnom živote na Slovensku od čias prevratu platí, že žiaden šéf sa neobklopí múdrejšími spolupracovníkmi, ako je on sám. A tak isto platí, že čím hlúpejší šéf, tým hlúpejší adoranti. (Ivan Brožík)

Nemýľme si však hlúposť a cieľavedomú zlobu a pomstychtivosť a tak isto si nemýľme zbožňovanie s úslužnosťou. Šéfovia totiž väčšinou končia v okamihu, keď úslužnosť prináša menšie benefity ako zbožňovanie. A to sa dnes určite ešte nestane.

Nie hlúpy, ale bezcitný

Matovič nie je hlúpy, on je "iba" bezcitný. Stará trauma z detstva. A jej dôsledok? Zneužiť, použiť, utrieť si topánky a ísť si ďalej za svojim biznisplánom. Tak to urobí so všetkými, teraz ešte „svojimi“. A s celým národom. Už zjavne pol roka nie jeho národom. Ale čo narobíš, keď pri Matovičovi ako predsedovi vlády je každému tak dobre?



Matovičovi „naši“ majú svoje poslanecké fleky, majú svoje funkcie na významných postoch v štátnych inštitúciách, majú predstavu, že peniažky sa ešte tri roky posypú.

Za jedného predpokladu. Že budú držať hubu a krok a nebudú sa snažiť o verbalizáciu svojho názoru, návrh svojho riešenia. To prináleží iba vodcovi. Vlastne za dvoch predpokladov. Tým druhým je ich úporná snaha vodcu udržať pri jeho neobmedzenej moci, aj keď vykonávanej značne obmedzene, a to tým myšlienkovo najosvedčenejším spôsobom – nepoužívanmím vlastného mozgu.

Nenávidia ho

Keby Matovič vedel, koľkí z jeho verných ho vlastne nenávidia, až vtedy by sa vydesil, ale fakt, že až na infarkt. Nenávidia ho, ale neotvoria si ústa, lebo len raz to skúsili a bolo im jasne dané najavo, kde v ktorom kúte na akom polienku je ich životný priestor, vymedzený im ich milovaným vodcom.

Ber peniaze a drž... no, buď ticho! Užívaj si funkciu a... to isté. Neplatím ťa za mudrovanie.



Solidarita neschopných je to isté ako mlčanie všetkéhoschopných.

Príde jeho klon?

Čo sa stane, ak by došlo k výmene premiéra Matoviča? Nič, do funkcie nastúpi jeho klon. A tých klonov je v jeho hnutí dostatočne veľa na to, aby ho mohli zastupovať či striedať až do konca jeho života.

Fyzického, lebo ten jeho politický už vyhasol. Už nemá idey, výzvy, program, už má „len“ moc. Dokonca aj ten mítingový šarm je preč. Už tak nemá ani meno buriča, rebela, čo sú v podstate čestné pozície v spoločnosti. Zostalo mu byť už len nenávistným a nenávideným osamoteným Stalinom. Plným strachu o svoju moc.

Aj ten mal svojich verných Berijov, no v okamihu jeho smrti si práve tí s radosťou kopli do jeho pozostatkov.

Matoviča vymeníme iba vtedy, ak eliminujeme jeho klony. A to sa nedá ani na koaličnej rade, ani na uliciach, námestiach, tribúnach. A už tobôž nie v spolupráci s inými Matovičmi, nech sa ako inak volajú.



To možno dosiahnuť iba voľbami. Lenže, voliť budú opäť len a len klony. Toho, tamtoho, onoho. Budú voliť toho, kto ich vezme na kandidátku, sľúbi im parlamentné funkcie, manažérske pozície v štátnych firmách a iné pôžitky. Budú voliť toho, kto ich pošle na ambasády, kto finančne zabezpečí ich príbuzných. Ale im dá aspoň vrecúško cukru do čaju s volebným logom strany.

Presne to isté spravil vlani Matovič a to isté spraví o tri roky jeho nástupca.

Nebude fakt lepšie už v predstihu na to polienko do kúta zájsť?

Pred vyše tridsiatimi rokmi bolo také heslo - „nie sme ako oni“. Ale prd, doteraz všetci sú ako oni! A dokonca horší, lebo zdokonalili "ich" systém až do krajnosti.  S pomocou vždy „našich“. Vždy pripravených našich. Pionierov boľševickej moci.

Tu nestačí vymeniť Matoviča, treba najskôr vymeniť práve týchto „našich“.

Ale kto a za koho...

Alebo sa na to všetko už raz konečne vy...