Plán obnovy, ktorý Slovensko musí odovzdať únii do konca apríla, zamieril na medzirezortné pripomienkové konanie. Cieľom má byť dobehnutie krajín Európskej únie. A to cez zvýšenie životnej úrovne Slovenska na 92 percent priemeru členských krajín už do roku 2030, informuje denník Pravda.

„Mám z dokumentu veľmi dobrý pocit. Vybrali sme priority, navrhli sme reformy a vytýčili ciele,“ povedal minister financií Eduard Heger na tlačovej konferencii pri predstavení dokumentu. Ten sa má sústrediť hlavne na štrukturálne reformy a investície za vyše šesť miliárd eur v piatich konkrétnych oblastiach – zdravotníctvo, školstvo, digitalizácia, zelená obnova a inovatívnosť.

Kľúčom sú reformy

Kľúčovou časťou dokumentu sú ale podľa Hegera práve reformy, vrátane zavedenia výdavkových stropov, efektívneho riadenia verejných financií, zmien v dôchodkoch a tiež reforiem riadenia vedy. Zmeniť by sa mal aj daňový mix. Cieľom má byť dobehnutie krajín Európskej únie. A to cez zvýšenie životnej úrovne Slovenska na 92 percent priemeru členských krajín už do roku 2030. V súčasnosti sa nachádzame na 74 percentách.

Podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka však podobné zázraky od Plánu obnovy nemáme očakávať – a aj dosiahnutie 85-percentného priemeru únie by bolo veľkým úspechom. „Problém je v tom, že na takýto silný rozmach nie je slovenské podnikateľské prostredie pripravené. Zároveň sa nedá očakávať, že by v najbližších rokoch prišli masívne zahraničné investície,“ hovorí.



Konkrétne opatrenia podľa Hegera vzišli z ôsmich mesiacov rokovaní so zástupcami zamestnávateľov, zamestnancov, miest a obcí, ako aj s európskymi a národnými poslancami. Kritika však prišla z radov zástupcov kultúry, poľnohospodárov či potravinárov, na ktorých sa pri delení peňazí akosi pozabudlo.

Málo pre podnikateľov

Podľa Klubu 500 však doteraz zverejnenému plánu chýba viacero vecí. „Očakávali by sme silný dôraz na posilnenie konkurencieschop­nosti slovenskej ekonomiky, pretože aj v súčasnosti prechádzame krízou len vďaka vysokému podielu priemyslu na HDP,“ hovorí jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor.

Tomčiak vyčíta plánu málo opatrení pre podnikateľov. „Takto navrhnutý skôr zodpovedá predstavám Európskej únie,“ hovorí. Ekonomická situácia v Nemecku či vo Francúzsku je ale omnoho lepšia, preto si tieto štáty môžu dovoliť investovať do zelených technológií či lepšieho životného štýlu obyvateľov viac ako Slovensko, vysvetľuje analytik.