Zúfalá podnikateľka, akých sú na Slovensku tisíce, si sadla k počítaču a napísala ministrovi hospodárstva,  Sulíkovi otvorený list. V ňom sa odráža zúfalstvo nie len jednej osoby a jednej rodiny, ale celého podnikateľského sektora na Slovensku.

Na začiatku listu sa podnikateľka predstavila. Volá sa Silvia Holíková a má 44 rokov. „V rámci Slovenskej republiky podnikám od roku 2008. Sama svojou prácou a vierou som vytvorila veľkoobchod. Neskôr maloobchodné prevádzky, ktoré sú zamerané na zdravú výživu, bio potraviny a potraviny pre špeciálne diéty. Napríklad diabetes, celiakia, bezlaktózová intolerancia. Mojim hlavným poslaním od začiatku mojej práce je pomáhať ľuďom. Pretože len kvalitná strava dáva možnosť správnemu fungovaniu každého z nás. Pre ľudí, ktorí majú stravovacie problémy a rôzne autoimunitné ochorenia, je strava ich liekom. Počas obdobia roku 2008 – 2020 ponúkam prácu a zamestnávam niekoľko zamestnancov, riadne platím dane, odvody, registračné poplatky vyplývajúce z titulu môjho podnikania,“ popisuje svoje podnikanie pani Silvia na začiatku.

Prvá vlna

Následne sa podnikateľka púšťa do opisu prvej vlny pandémie z hľadiska podnikania. „Prvá vlna covidu 19 nám výrazne zasiahla naše podnikateľské plány a ovplyvnila cash flow a tržby. Počas prvej vlny som prevádzkovala 9 predajní s bio potravinami a špeciálnymi potravinami v rámci Slovenskej republiky. Všetky moje prevádzky sú v nájmoch. Sedem prevádzok je v rámci nákupných centier. Suma nájmov mesačne je na úrovni cca 50 tisíc eur. Do nákupných centier, ktoré sú odrezané od možnosti prevádzkovania iných predajní ako bežných potravín a lekární, chodí namiesto 120 zákazníkov denne len 20. Počas mesiaca apríl 2020 sme nemali mesačné tržby ani vo výške mesačného nájmu. Za prvú vlnu nám preexspiroval tovar v hodnote niekoľko tisíc eur,“ informuje o smutných faktoch pani Holíková.

Ustáli sme to

Napriek tomu však prvú vlnu ustáli. Obrátili sa so žiadosťou o pomoc na štát, na prenajímateľa a požiadali o splátkové kalendáre. „Nie je možné platiť dane, odvody, nájom načas, dostávam sa s firmou do problémov. Ako riešenie – predávam v rámci firmy čo sa dá – autá, notebook, zatváram jednu z predajní v Piešťanoch s 10ročnou tradíciou, sťahujem veľkoobchod do menších a lacnejších priestorov. Vo viacerých Vašich vyjadreniach som čítala, že ste prekvapený, prečo sa tak málo čerpá z prostriedkov a dotácií na nájomné. Pán Sulík, viete prečo? Pretože prenajímatelia nie sú ochotní dávať zľavu na nájomné,“ informuje ministra podnikateľka.

Žiadostiam sa vysmievajú

Kvôli tomu musela presťahovať už celých 600m2 tovaru. Nenašla totiž pochopenie u prenajímateľa. „Vysmievajú sa pri mojich žiadostiach a argumentujú tým, že môžeme mať otvorené, lebo predávame potraviny. Ale ja sa pýtam pre koho máme otvorené, keď do nákupného centra nemôžu ísť ľudia na kávu, deti do detských kútikov, mladí ľudia do kina, nefungujú žiadne kaderníctva, služby....Všetko to, čo robí nákupné centrum príťažlivým? ...V októbri platili obmedzenia pri prvom celoplošnom testovaní a obchody mohli byť otvorené, ale ľudia tam chodiť nemohli. Potom znovu obmedzenia, že mohli chodiť ľudia len s negatívnym testom. Neustále vyhrážky, meniace sa pravidlá kam vlastne ľudia môžu chodiť a kam ľudia chodiť nesmú,“ opisuje realitu pani Holíková.

December

Následne opisuje to, čo sa dialo od decembra 2020. Od 19.12.2020 je lockdown. „Celý rok 2020 je pre všetkých a i moju firmu stratový. Dva mesiace v roku sme mali normálne fungovanie – a to mesiac január a február 2020. V tržbách som prišla za firmu o milión eur. Náklady zostali takmer nezmenené. Banky úvery dávať nechcú, pretože podľa interných predpisov gastro a maloobchod je rizikový.

Pýtam sa Vás pán Sulík, ako mám túto situáciu ako podnikateľ riešiť? Na konte mám neuhradené faktúry dodávateľom, kumulujú sa mi neuhradené dane, odvody. Štát nám zobral najsilnejšie predajné dni pred Vianocami. Začal nový rok. S nádejou som do neho vstupovala, že bude lepší. Ale nádej sa rozplýva niekde do nenávratna. Lockdown sa predĺžil. A nikto nevidí jeho koniec. Takže nový rok prehlbujem stratu o minimálne ďalších 50-tisíc eur mesačne,“ opisuje zúfalý stav pani Silvia.

Tovar museli vyhodiť

To však nie je všetko. „Za rok 2020 okrem ušlých príjmov, nesiem stratu na tovare v hodnote ďalších 50-tisíc eur,“ informuje podnikateľka. „Na Veľkú noc sme vyhodili za tisíce veľkonočného tovaru, na Vianoce vianočného....plné chladničky nachystané pre zákazníkov pred Vianocami, zjedli prasiatka. Aspoň tým sme urobili radosť. Počas roku 2020 robím minimálne 5 pracovných funkcií, aby som ušetrila. Pracujem 7 dní v týždni a k tomu so zanietením moji zamestnanci,“ prekvapuje pani Silvia.

Ešte stále veríme...

Prečo to robia? Pretože veria, že to prežijú. „Pretože nás zákazníci potrebujú. Pretože pre nás to celé nie je iba obchod. My ľuďom pomáhame. Na každého máme milé slovo. Robíme poradenstvo, ochutnávky, posielame výrobky deťom, ktoré nemôžu lepok a organizujú sa pre nich detské tábory. Učíme mamičky ako majú začať so stravovaním u svojich detí. Máme niekoľko desiatok onkologických pacientov. Ľudí, ktorých alternatívna a prírodná strava udržuje v kondícii a môžu žiť lepší a zdravší život,“ opisuje záslužnú činnosť pani Holíková.

Ďalej už nevládze

Podnikateľka je už však zúfalá. „Ale ja už nevládzem pán Sulík. Už neviem čo mám predať. Neviem ako mám ovplyvniť prenajímateľov, ktorí mi odpovedali na moje žiadosti , že nevidia dôvod poskytnúť mi zľavu na nájomnom. Posledný Lockdown je už vyše troch mesiacov a prenajímatelia chcú plný nájom za prázdne nákupné centrá. Neberú ohľad na to, že v centrách nie sú ľudia. Neviem ako mám ovplyvniť banku, aby pochopila, že nemám odvody a dane zaplatené tento rok, pretože jednoducho nemám na výber. Buď zaplatím zamestnancom a tovar, alebo odvody a dane. Na oboje nevyjde, pretože je Covid. Do prvej vlny lockdownu som za firmu za tie roky zaplatila stovky tisíc na daniach a odvodoch. A teraz nemám nárok na nič? Nehľadím na svoje zdravie, psychicky cítim neskutočné vyčerpanie. Snažím sa, aby firma neskončila, aby ľudia neprišli o prácu, aby zákazníci neprišli o možnosť nakúpiť niečo, čo nie je úplne bežným nákupom v potravinách,“ pripája zúfalé slová podnikateľka.

Ako máme ďalej pokračovať?

„Ale poraďte mi prosím pán Sulík, ako mám fungovať ďalej. Po rokoch podnikania mám otázku, na ktorú už týždne neviem odpoveď. A aktuálna situácia s otvorením obchodov a prevádzok? Žiadny termín, žiadne svetlo na konci tunela. Bezmocnosť podnikateľov čokoľvek ovplyvniť, nikde neuvedený termín návratu do normálneho života, ako máme ďalej pokračovať pán Sulík?“ pýta sa na záver podnikateľka a už pridáva len pozdrav a podpis.