To nie sú vládne opatrenia, to je bezcitnosť okupantov!  Arogantná, tupá a výsmešná. Slovenská moc sa k vlastným občanom správa ako neobmedzený boľševický diktátor. (Ivan Brožík)

Minister obrany si pokojne oznámi, koľko cudzích vojenských transportov prejde po slovenských cestách počas najbližších siedmich dní. Medzitým minister vnútra oznamuje, koľko policajtov vonku stráži, aby sa nebodaj ani jeden Slovák neopovážil tam, kam nesmie, teda, na vzduch.

Výnimky bez mihnutia oka

Mikas dáva príslušníkom vojsk cudzích štátov na naším území výnimky bez mihnutia oka, veď mocní si tak želajú, tak tak bude. Nie sú to vojská na pomoc v pandémii. Na to netreba tanky, obrnenú techniku, ani muníciu.

Mikas nedá výnimku 90 ročnej starene na invalidnom vozíku, aby sa pol roka po tom, ako ju zavrel medzi štyrmi stenami paneláku, smela konečne pozrieť a pomodliť sa pri hrobe svojich rodičov - možno naposledy. Aby si smela otvoriť dvere do svojho rodného domu, nazrieť do záhrady na stromy, ktoré celý život sadila, možno naposledy.

Lebo nesmie prejsť hranice okresu.

Lebo je Slovenska, nie Američanka. (Hoci, pre úplnosť, narodila sa vo Versailles slovenským rodičom, jej otec bol členom légie v Agde.)

Žije v koncentráku, ako jej otec...

Sedí doma v paneláku na jedenástom poschodí a psychicky aj fyzicky rýchlo upadá. Matovič jej vzal minuloročnú Veľkú noc, Matovič jej vzal minuloročné Vianoce, Matovič a jeho absolútne bezcitná spoločnosť jej vzali domov. A napokon aj vlasť. Žije v koncentráku. Ako jej otec kedysi.

Oni sa môžu vďaka výnimkám voziť v limuzínach aj s frajerkami aj počas zákazu vychádzania. Oni sa smú ísť fotografovať s víťazkou do uzavretej doliny Svetového pohára. Oni smú všetko. Bez obmedzení.

Preto nevedia, aké je to žiť tu a teraz a z pohľadu mnohých aj umierať tu a teraz. S perspektívou chladiarenského návesu. Západ je pohoršený, že Rusko vzalo Navaľnému slobodu. Nikoho nezaujíma, že Slovensko vzalo slobodu všetkým jeho obyvateľom a ako sa zdá - navždy.

Arogantne, výsmešne, bez štipky citu a empatie. Hlúposť je totiž vždy spojená s absenciou empatie. A u nás má predĺženú sezónu.

Vážení, príďte sa pozrieť, ako vďaka vám umiera duša v človeku. V mnohých občanoch Slovenska. Veď vrahovia sa radi vracajú na miesto činu. Je to ich úchylka! Ozaj, čo myslíte, koľko dní života asi zostáva deväťdesiatročným?