Ako si vyberať politikov radí v statuse Juraj Draxler, exminister školstva za vlády Roberta Fica.

Od švajčiarskych dôchodkov a platov máme aj po viac ako dvadsiatich rokoch veľmi ďaleko. Krajinu helvétskeho kríža by sme nedobehli, ani keby cúvala. Ako si teda vyberať politikov, ktorí by nás predsa len reálne dokázali priviesť ku krajším zajtrajškom? Exminister školstva Juraj Draxler sa to snažil naznačiť v statuse na sociálnej sieti

Jedna vec je prikrášľovať, iná klamať

Podľa Draxlera existujú tri veľmi jednoduché pravidlá, koho by človek určite voliť nemal. „Klame. Iste, v politike sa málokedy hovorí celá pravda. Ale je rozdiel trochu veci prikrášliť alebo niečo sem-tam zamlčať. Naopak, úplne bez rozpakov si fakty zostaviť tak manipulatívne, ako mi to vyhovuje alebo dokonca hovoriť čisté lži,“ šokuje exminister.

Naznačil, že nás naši politici vlastne neustále zavádzajú. Podobne zlé je aj to, keď si politik postaví kariéru na seba prezentácii, respektíve nemá žiadne odborné zázemie. „Nech mi nikto netvrdí, že bežný občan nemá o politikoch dosť informácií na to, aby nemohol vidieť, kde klamú. Prípadne úplne bezohľadne ohýbajú pravdu. Aby si nemohol všimnúť, že niektorí vlastne len chrlia stále nové a nové nápady a iniciatívy, na ktoré aj po pár týždňoch zabudnú. Tak by naozaj nemali byť dôveryhodnými,“ píše ďalej Juraj Draxler.

Koľko takých, ako je Igor Matovič, tu bolo, ešte stále je a s určitosťou bude?

„Bohužiaľ, žijeme v tak perverznom svete, že práve tieto negatívne vlastnosti sú vydávané za prednosti. A vôbec to nesedí len na Matoviča, aj keď ten je extrém,“ konštatuje expolitik. Oj koľko takých, ako je Igor Matovič tu bolo, ešte stále je, respektíve s určitosťou bude.

Podľa Draxlera veľkú úlohu v tvorbe takto perverznej atmosféry zohrali naše domáce médiá. Vôbec nepôsobia ako filtre, ktoré by zachytávali menej zodpovedných politikov. „Trvám na tom, že ak by do slovenskej politiky vstúpila Angela Merkelová, mala by nulovú šancu. Vedkyňa, analyticky rozmýšľajúca, trpezlivá, schopná kompromisov, dobrá vyjednávačka. Tým pádom by sa prakticky ani nedostala do médií. SME alebo Markíza by jej ani nedali priestor a garantujem, že hociktorý tridsaťročný novinár by vám vysvetlil, že je to preto, lebo je nudná,“ vysvetľuje Draxler.

Matovič je len bublinou, ktorá o chvíľu praskne, ale bublifuk môže fungovať ďalej

„Ak by ste program hocijakej rakúskej, nemeckej alebo švajčiarskej politickej strany dali posúdiť odbornému panelu slovenských novinárov, alebo ich think tankistov, získali by strašne málo bodov. Veď sa tam nikde nesľubuje nič radikálne. A kde je nejaká rakúska politička, ktorá by si stiahla gaťky a navrhla, aby sa úplne zmenil systém zdravotného poistenia a tučnejší platili viac? Kde tam majú nejakého bývalého anarchistu, ktorý by vystúpil a hrdinsky povedal, že celé ich školstvo je skostnatelé a treba ho robiť celé úplne nejako inak? Ha?“ pýta sa exminister.

„Sú to amatéri. My vieme všetko oveľa lepšie a vieme to preto, že riešenia netvoria ľudia, ktorí nad nimi dlho sedia a všetko si analyzujú. Nie, u nás to ťahajú hrdinovia, ktorí reformu hocičoho vedia zhrnúť do piatich jednoduchých sloganov. Za potlesku novinárov. To, v čom žijeme, zvlášť dnes, je toho veľmi jasným dôsledkom. Darmo to zvaľovať len na Matoviča. Ten je len bublinou, ktorá o chvíľu praskne, ale bublifuk môže fungovať ďalej,“ konštatuje Juraj Draxler. A treba povedať, že vôbec nie je ďaleko od pravdy.