Pripravovaná novela zákona o vysokých školách pobúrila rektorov na všetkých univerzitách. Za všetkých to zhrnul rektor Trnavskej univerzity René Bílik – je neprijateľná.

Jednou z vysokých škôl, ktorým prekáža avizovaná novela rezortu ministra Branislava Gröhlinga je Trnavská univerzita v Trnave, ktorá vstúpila do štrajkovej pohotovosti. Jej rektor René Bílik hovorí o možných dôvodoch narýchlo pripravenej novely a možnom ďalšom postupe, informuje portál pravda.sk.

Do zloženia správnej rady rozhodujúcim spôsobom zasahuje minister

Rozhodnutie o vyhlásení štrajkovej pohotovosti prijal akademický senát univerzity ako jej najvyšší samosprávny orgán. „Je to signál, že aj napriek núdzovému stavu, v ktorom sme, a počas ktorého študenti nie sú priamo na fakultách, tak situáciu okolo návrhu novely zákona o vysokých školách sledujú. Štrajková pohotovosť, aspoň tak to chápem, je výrazom maximálneho znepokojenia akademickej obce univerzity,“ uviedol rektor Bílik. Toho, čo rektori vytýkajú návrhu je viacero.

„Od spôsobu, akým ho ministerstvo pripravilo, teda bez akejkoľvek účasti reprezentácií vysokých škôl, až po kľúčové časti jeho obsahu,“ prezradil rektor Trnavskej univerzity, podľa ktorého je základným konštrukčným princípom tohto návrhu zmien v zákone o vysokých školách posun od samosprávneho riadenia škôl a od ich autonómie, k štátnemu riadeniu a k možnostiam politickej intervencie do činnosti univerzít a vysokých škôl.

„Návrhom sa odoberajú kompetencie akademickým senátom univerzít, rušia sa akademické senáty fakúlt, rušia sa vedecké rady fakúlt, oba orgány nahrádza konštrukt nazvaný vedecko-pedagogická rada. Dekan fakulty prestáva byť samosprávnym orgánom, napriek tomu má vedecko-pedagogickej rade, ktorá orgánom samosprávy je, predsedať, no na jeho vymenovaní či zvolení sa akademická obec vôbec nepodieľa. Kľúčové kompetencie akademických senátov univerzít preberá tzv. ďalší orgán univerzity – správna rada,“ kritizuje pripravované opatrenia Bílik.

A pokračuje: „Podstatným problémom však je, že do zloženia správnej rady rozhodujúcim spôsobom zasahuje minister školstva. Vedenie univerzít sa tak otvára politickým nominantom ministrov školstva. Rektorské miesta sa tak môžu meniť s každou výmenou vlády a rovnako sa môžu stať aj objektom politického „handlovania“. To eliminuje politickú neutralitu univerzít ako základ ich autonómie.“

Budúci rektori nebudú nemusieť byť členmi akademickej obce vysokej školy

Minister Gröhling sa však bráni, že o návrhu chce ešte diskutovať. „Sú v ňom nepochybne aj miesta, ktoré sú vítanou zmenou súčasného stavu. Tento návrh sa ale nedá zmeniť vyjednávaním o znení jednotlivých paragrafov. Je potrebné zmeniť práve ten konštrukčný princíp, o ktorom som hovoril, totiž postaviť návrh na samosprávnych princípoch, a nie na princípoch etatizmu a štátneho centralizmu,“ konštatuje rektor Trnavskej univerzity.

Prečo, podľa rektorov, teda minister Gröhling takýto návrh predostrel? „Prvý dôvod povedal sám minister na stretnutí s rektormi. Aby boli uvoľnené peniaze pre vysoké školy z Fondu obnovy, teda zo zdrojov Európskej únie, je podľa neho potrebná viditeľná reforma v oblasti vysokých škôl. Takže toto má byť reforma! Ďalším dôvodom je, myslím si, situácia, ktorá nastala na STU v Bratislavej. Počas nej sa na jednej z fakúlt udiali zmeny, s ktorými nesúhlasil rektor univerzity. Ani jej správna rada. Išlo o lukratívnu oblasť IT technológií. Potom rokovania vedenia STU s niektorými ďalšími univerzitami o vzájomnej integrácii. To však podlieha súhlasu akademickej samosprávy,“ vraví rektor Bílik.

„Akademický senát, ktorý takéto rozhodnutie prijal, konal v intenciách svojich zákonných kompetencií. No a napokon z toho celého vznikol návrh, ktorý má „spružniť“ riadenie univerzít a vysokých škôl. Teda vyradiť z neho akademické senáty ako samosprávne orgány volené akademickou obcou.

Podľa tohto návrhu totiž budúci rektori nemusia byť členmi akademickej obce vysokej školy, teda nemusia byť z jej prostredia. Ak vezmeme do úvahy nominačnú silu ministra voči správnej rade a fakt, že správna rada sa oficiálne nikomu nezodpovedá zo svojej činnosti, tak sa otvára priestor pre politických nominantov. Navyše, ak si uvedomíme, že takto „zvolený“ rektor spolu so správnou radou môžu rozhodnúť o splynutí či zlúčení vysokej školy s inou. A to bez súhlasu jej študentov a vedeckovýskumných pracovníkov, je otvorená cesta aj k likvidácii niektorých vysokých škôl,“ kritizuje Gröhlingov návrh Bílik.

Zvláštny Gröhlingov argument novely - aby neprepadli peniaze z Fondu obnovy

Stretnutie s ministrom Gröhlingom bolo podľa Bílika ako zo zlého sna. „Nedozvedeli sme sa, kto návrh pripravil a ani prečo. Minister to odmietol vysvetliť a ani návrh neobsahuje dôvodovú správu. Minister odmietol návrhy na vytvorenie pracovnej skupiny s účasťou zástupcov oficiálnych reprezentácií vysokých škôl. Teda Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl a Študentskej rady vysokých škôl s argumentom, že je potrebné postupovať rýchlo, aby neprepadli peniaze z Fondu obnovy. A „na pracovné komisie nie je čas“. Čo sa bude diať, uvidíme,“ pokračuje v kritike ministrových krokov rektor Trnavskej univerzity.

Členovia Slovenskej rektorskej konferencie očakávajú, že minister splní prísľub a predloží korigovaný návrh. „Neverím však, že sa v ňom zmení to podstatné. To, že kompetencie samosprávy zostanú zachované. Skôr sa obávam, že bude využitá politická sila súčasnej koalície a zaúčinkuje hlasovacia mašinéria, ktorá príliš veľa z toho, o čom hovoríme, nevezme do úvahy. Faktom však zostane, že návrh, aj keď bude prijatý, nijako nerieši akútne problémy vysokého školstva. Teda jeho kvalitu, dôvody, pre ktoré absolventi stredných škôl odchádzajú študovať do zahraničia, kolabujúcu infraštruktúru, absenciu dôstojného prostredia v internátoch, ako aj permanentné znižovanie objemu peňazí, ktoré smerujú do oblasti vysokých škôl, vedy a výskumu a podobne,“ dodáva na záver rektor René Bílik.