Možno to nie je celkom správny titulok. Možno ním "na cti" uberám tým, ktorých obraz si beriem do úst. A možno mám iba smolu v tom, že som žil dosť dlho, zažil a porovnávam.

Začnem príhodou z mojej Alma mater - Vysokej školy ekonomickej. Kto je aspoň trošku v obraze, vie, čo znamenala tamojšia matematika či štatistika. To sa opísať jednoducho nedalo, aj keď by sme ako chceli. Nemohli sme si ani počas prípravy diplomovky zabehnúť na Jadran a nechať ju napísať niekomu inému.

Napriek tomu, keď mi na jedenásty pokus - vtedy sa dalo takmer legálne - profesor matematiky napísal do indexu skúšku ako absolvovanú, sľúbil som mu, že s tým živiť nikdy nebudem. Celý život som to z úcty k mojej škole a jej pedagógom dodržal.

Systém úcty k vzdelaniu sa zrútil

Systém úcty k vzdelaniu, rešpektu k vzdelaniu a najmä jeho nevyhnutnej potreby k výkonu akejkoľvek riadiacej či mocenskej funkcie sa začal rýchlo rúcať po prevrate v roku 1989. V poprednej mediálnej inštitúcii môjho šéfa, vedomostného polyhistora s dvomi doktorátmi kedysi vymenilo jej politikom a politike oddané vedenie za manželku predajcu áut. Ak tam kedysi od programových tvorcov vyžadovali vysokú školu, po novom ako kvalifikačný predpoklad stačil vplyvný manžel, manželka, rodičia či príbuzní alebo iní vhodní kamaráti. Politicky vhodní.



Riaditeľom nemocnice môže byť hutník a v správnej rade najprestížnejšej slovenskej univerzity môže byť absolvent učňovky. Ak má na to dostatočne vysokú politickú pozíciu, pokojne sa tam dosadí sám. Do parlamentnej lavice môže pokojne zasadnúť niekoho frajerka. Alebo hneď viaceré. A celý štát môže riadiť človek, ktorý sám o sebe hrdo tvrdí, že na také zbytočnosti ako vzdelanie nemal čas, lebo sa venoval "biznisu".

V tom čase si iní hlupáci mysleli, že ak budú do 25 rokov svojho veku s pomocou a podporou rodičov študovať, dosiahnu vzdelanie, to vzdelanie im "rozšíri obzory", dá obživu a životné uspokojenie v neskorších rokoch. Naivní blbci. Vrátane mňa.

Dnes nám vládnu politbyrá plné hlupákov bez vzdelania, prípadne so vzdelaním zaplateným, ukradnutým. Myslíte si, že nám vládne vláda či parlament? Omyl. vládne koaličná rada, "ústredný výbor". Návrat štvrtého článku boľševickej ústavy do praxe - všetku moc v štáte má strana/strany. A ak aj náhodou ešte sedí v parlamente niekto vzdelaný, skáče tak, ako pískajú stranícki aparátčici bez vzdelania.

A medzi univeritné honorability zasadne učeň a bude im kafrať do ich vedeckého života. Sám sebou dosadený. Zo svojej pozície ministra. Biľak roku 2021.