Vláda Ruskej federácie, vysvetľuje publicista,  skontaktovala EMA s cieľom zistiť možnosti tzv. rolling review, čo je zrýchlený proces registrácie. To znamená, že nepožiadali o klasickú registráciu z tých dôvodov, aby ju dostali v zrýchlenom konaní, lebo celý proces trvá dlhé mesiace – a na tom, aby to išlo rýchlejšie, by malo záležať predovšetkým Európanom.

EMA púšťa vakcíny na trh až po priebežnom hodnotení (rolling review), upozorňuje publicista, ale tento súhlas musia dať orgány EMA vopred, aby výrobca mohol žiadosť o začiatok tohto procesu vôbec podať. Keďže tak EMA doteraz neurobila, iniciatíva momentálne nie je na strane Ruska. Takže treba tlačiť na EMA, nie na Moskvu, prízvukuje.

"Otázkou je, či máme neschopných expertov alebo je za tým zámer. Logické by totiž bolo, keby sa politici nesústreďovali na vytváranie paranoidnej konštrukcie o medzinárodnom sprisahaní Moskvy, ale hľadali odpovede tam, kde sa najviac obracajú so vzopätými rukami: v Bruseli," konštatuje Chmelár.

Zástupcovia farmaceutických spoločností, zdôrazňuje publicista,  na jednej strane nedokázali garantovať ani dodávku zakontrahovaného množstva vakcín a na strane druhej sa odmietajú vzdať patentových licencií.

"Myslíte si, že títo apologéti novej studenej vojny proti Rusku by sa uspokojili s tým, keby EMA registrovala Sputnik V? Veď počúvajte ich slovník: geopolitická zbraň Ruska, nástroj hybridnej vojny, kolónia Putina – to predsa nie sú žiadne odborné výhrady. Čo sú to za nezmysly, že prijatím lieku či vakcíny meníme zahranično-politickú orientáciu?", pýta sa Chmelár.

Realita je taká, že nikto z našich európskych partnerov nám oficiálne nič nevyčíta, zdôrazňuje publicista, naopak: nemecká kancelárka či rakúsky kancelár už telefonovali s ruským prezidentom Putinom o možnosti spoločnej výroby Sputnika V. "Viete si predstaviť, čo by sa dialo, keby sa o niečo také pokúsil premiér Matovič? Šéf slovenskej diplomacie by asi dostal infarkt," konštatuje.

Očkovacie látky skúpili veľkí hráči (medzi nimi aj Spojené štáty) ešte pred registráciou, výsledkom čoho je ich dnešný nedostatok na európskom trhu. "Takže my máme čakať v záujme nejakej fiktívnej „európskej jednoty“, kým nám tu umierajú tisíce ľudí? Čo sú toto za šialené nápady?"  pýta sa Chmelár.

"Keď Pasteur zachránil chlapca očkovaním proti besnote alebo keď Flemming podával penicilín tri roky pred ukončením jeho vývoja, ani jeden z nich nečakal na nejaké politické schválenie alebo registráciu. Nebol čas, zachraňovali ľudské životy. Presne v takej situácii sme dnes," zdôrazňuje politilóg.

"Nemáme čas na politikárčenie. Inak sa správame, akoby sa pasažieri Titanicu pýtali, či sú záchranné člny ruskej výroby a či majú britskú registráciu," podčiarkuje E.Chmelár