Doc. JUDr. Ján Dr­go­nec, DrSc., eme­rit­ný sud­ca Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky upozorňuje, že slovenské súdy už začali v snahe zapáčiť sa vláde, rozhodovať v nesúlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Prináša konkrétny prípad obvineného, ktorý stál pred Krajským súdom v Bratislave, za účasť a zvolávanie na zhromaždení v núdzovom stave.    

K napísaniu veľkej právnej analýzy ktorá vyšla v Právnych listoch podnietil experta za ústavné právo prípad zo súdu v Bratislave. Sudca pre prípravné konanie, zhodou okolností syn Š. Harabina, JUDr. B. Harabin rozhodoval vo veci obvineného, ktorý mal „ve­rej­ne pod­ne­co­vať/vy­zý­vať na hro­mad­né neplne­nie dô­le­ži­tej po­vin­nos­ti na zá­kla­de zá­ko­na, a to uz­ne­se­ním vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 718 z 11.11.2020. Branislav Harabin 21. de­cem­bra 2020 roz­ho­dol, že obvineného ne­be­rie do väz­by a pre­púš­ťa ho zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du.

Pro­ku­rá­tor sa opieral o uznesenie, že vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky v čas­ti C, bod C.1. ci­to­va­né­ho uz­ne­se­nia roz­hod­la, že sa za­ka­zu­je s účin­nos­ťou od 15. no­vem­bra 2020 v rám­ci vy­hlá­se­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu ... po­koj­ne sa zhro­maž­ďo­vať v poč­te nad 6 osôb.“ Sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du v Bratislave, B. Harabin, od­mie­tol návrh pro­ku­rá­to­ra.

Obmedzenie len formou zákona

V od­ôvod­ne­ní svoj­ho roz­hod­nu­tia uvie­dol (krátené): „...Aj Char­ta a Do­ho­vor, kto­rý­mi je Slo­ven­ská re­pub­li­ka ga­ran­tu­jú prá­vo po­koj­ne a slo­bod­ne sa zhro­maž­ďo­vať, bez akých­koľ­vek ob­me­dze­ní. Rov­na­ko z oboch jas­ne vy­plý­va, že aké­koľ­vek ob­me­dzenie vý­ko­nu práv a slo­bôd uz­na­ných v tej­to char­te mu­sí byť us­ta­no­ve­né zá­ko­nom ... aké­koľ­vek ob­me­dzenia vý­ko­nu zá­klad­ných práv a slo­bôd, aj prá­va po­koj­ne sa zhro­maž­ďo­vať je mož­né len a je­di­ne for­mou zá­ko­na a nie nor­mou niž­šej práv­nej si­ly... Vy­jad­re­né pla­tí aj po­čas vy­hlá­se­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky.“

Jána Drgonca napĺňa toto uz­ne­se­nie ok­res­né­ho sú­du hr­dos­ťou. „Všeo­bec­ný súd na Slo­ven­sku ko­neč­ne pos­tu­po­val v sú­la­de s po­žia­dav­ka­mi ma­te­riál­ne­ho práv­ne­ho štá­tu. Do­kon­ca aj vte­dy a tam, kde sa mu­sel vzo­prieť vlá­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky,“ napísal. Vláda podľa Ústavy SR totiž nemá právomoc siahať na slobodu zhromažďovania.



Napriek, podľa experta na ústavné právo, špičkovej práci sudcu Harabina, pro­ku­rá­tor ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry pro­ti roz­hod­nu­tiu sú­du po­dal sťaž­nosť. Prípad skončil na vyššom, Kraj­skom súde v Bra­tis­la­ve. Tento senát je presvedčený, že „súd pr­vé­ho stup­ňa vy­chá­dzal z nes­práv­nych práv­nych zá­ve­rov“ a zrušil uznesenie.

Krajský súd si pomohol, podľa Drgonca, podivným „kúzlom“, keď uznesenie vlády, ktoré nepatrí k všeobecne záväzným právnym predpisom, zmenil na „po­dzá­kon­ný pred­pis“. Kto­rým pod­ľa kraj­ské­ho sú­du mož­no uk­la­dať po­vin­nos­ti.

Výklad o inom

Pre obhájenie svojho tvrdenia použil senát výklad Ústavného súdu k veci, ktorá sa týkala niečoho úplne iného, ako toho, na čo výklad použil.

„Vzor­ný a pos­luš­ný kraj­ský súd ne­pos­tre­hol, že roz­hod­nu­tie Ústav­né­ho sú­du SR má časť, v kto­rej ús­tav­ný súd pok­ro­čil ďa­le­ko za rá­mec návr­hu na ko­na­nie a v kto­rej ús­tav­ný súd ne­roz­ho­do­val o ni­čom z to­ho, čo kraj­ský súd pou­žil ako ka­bát do kto­ré­ho sa v úva­hách za­ha­lil,“ napísal Ján Drgonec.

Právny expert upozorňuje, že Ústav­ný súd roz­hod­nu­tím zo 14. ok­tób­ra od­ob­ril ob­me­dzo­va­nie zá­klad­ných práv a slo­bôd vlá­dou Slo­ven­skej re­pub­li­ky v nú­dzo­vom sta­ve a tiež for­mu, akú ob­me­dzenie mô­že mať – uz­ne­se­nie. A to je podľa neho absolútna neznalosť. „Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky je re­gu­lár­ny a mo­no­pol­ný vy­kla­dač Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Aj keď sa mý­li. Aj keď je serviln­ý a chce sa za­vďa­čiť to­mu, pre ko­ho mo­di­fi­ku­je Ústa­vu svo­jím vý­kla­dom,“ naznačuje možné motívy Drgonec.



„Na ví­ťaz­ný ta­nec vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­doz­rel čas. Zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy vi­sia na vlás­ku, no pred­sa len vi­sia, Neodtrh­li sa, ne­pad­li do prie­pas­ti de­jín. Je tak kvô­li to­mu, že zá­ro­veň s Ústa­vou, kto­rú Ústav­ný súd SR „škr­tol“ účin­kom svoj­ho roz­hod­nu­tia, tie­to prá­va za­ru­ču­jú aj me­dzi­ná­rod­né do­ho­vo­ry o ľud­ských prá­vach. Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­má prá­vo­moc roz­ho­do­vať o ich zá­väz­nos­ti, ani o roz­sa­hu, v akom pla­tia. Na ich ochra­nu sú me­dzi­ná­rod­né or­gá­ny, pre­dov­šet­kým Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va a Súd­ny dvor Európ­skej únie,“ upozorňuje docent práva následne

„Es­ka­mo­té­ri v ta­lá­roch na kraj­skom sú­de siah­li na pre­ce­dens ús­tav­né­ho prá­va,“ myslí si. Od­ka­zu­jú na ná­lez Ústav­né­ho sú­du SR vo ve­ci PL. ÚS 22/2020 zo dňa 14.10.2020. Toto tvr­de­nie je podľa Doc. JUDr. Drgonca úče­lo­vé. „Bez zá­kla­du v práv­nom po­riad­ku Slo­ven­skej re­pub­li­ky,“ tvrdí.

„Sran­da sa kon­čí. ...Vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky po­ru­ší Ústa­vu, prá­vo Európ­skej únie aj me­dzi­ná­rod­ný do­ho­vor pri­ja­tý Ra­dou Euró­py. To všet­ko po­ru­ší ob­me­dze­ním slo­bo­dy zhro­maž­ďo­va­nia. Na­mies­to to­ho, aby stráž­ca zá­kon­nos­ti – pro­ku­rá­tor – od­mie­tol ta­ký paš­kvil up­lat­niť pro­ti ob­ča­no­vi Slo­ven­skej re­pub­li­ky, po­koj­ne ho pre­nas­le­du­je v pres­ved­če­ní, že ko­ná správ­ne. Veď sa za­vďa­ču­je vlá­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Ak by konal dôsledne...

Pri­tom ak by v tej­to ve­ci pro­ku­rá­tor ko­nal ozaj dôs­led­ne, neviedol by len tres­tné stí­ha­nie pro­ti ob­ča­no­vi, kto­rý up­lat­nil svo­je ús­tav­né prá­vo bez oh­ľa­du na je­ho po­ru­šo­va­nie vlá­dou SR. Zá­ro­veň by sa mu­sel za­obe­rať otáz­kou, kto­rý člen vlá­dy sa do­pus­til tres­tné­ho či­nu zneu­ži­tia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, prí­pad­ne či ne­doš­lo k spá­chaniu toh­to tres­tné­ho či­nu v spolu­pá­cha­teľ­stve via­ce­rých čle­nov vlá­dy,“ píše v analýze Ján Drgonec.

„Z toh­to zor­né­ho uh­la roz­hod­nu­tie sú­du dru­hé­ho stup­ňa, kto­ré pod­po­rí vlá­du v ob­me­dzo­va­ní zá­klad­ných práv a slo­bôd kvô­li to­mu, že je vlá­dou, je ob­lud­né. ...Do­kiaľ bu­dú na Slo­ven­sku ta­kí sud­co­via, ne­bu­de v súd­nych sie­ňach a v súd­nych roz­hod­nu­tiach spra­vod­li­vosť, ani dos­tup­ná Ústa­va a všet­ky me­dzi­ná­rod­né do­ho­vo­ry, kto­ré v ta­kom prí­pa­de Slo­ven­ská re­pub­li­ka pod­pí­sa­la zby­toč­ne. Pres­nej­šie, za pod­pí­sa­nie ale ne­dodr­žia­va­nie kto­rých bu­de Slo­ven­ská re­pub­li­ka eš­te aj pla­tiť,“ upozorňuje expert na ústavné právo a eme­rit­ný sud­ca Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Doc. JUDr. Ján Dr­go­nec, DrSc.

Celú právnu analýzu si môžete prečítať TU.