Bývalý minister vnútra SR, Vladimír Palko, je aj profesorom matematiky. K dátam má preto blízko a často prináša svoje analýzy. „Dnes sa stalo to, čo som predpovedal pred pár dňami. Od začiatku pandémie koronavírusu máme už na milión obyvateľov viac mŕtvych ako Švédsko,“ píše v komentári v Denníku Štandard. Švédsko je pritom známe svojou benevolentnou stratégiou.   

„Už dlhší čas bolo zrejmé, že tento deň príde. Stalo sa tak dnes. Slovensko je na tom horšie ako Švédsko nie v poslednej dobe, ale za celý čas pandémie,“ oznamuje vo svojom komentári V. Palko. „Dnes sa stalo to, čo som predpovedal pred pár dňami. Od začiatku pandémie koronavírusu máme už na milión obyvateľov viac mŕtvych ako Švédsko, ktoré sa profilovalo v boji s covidom stratégiou, ktorá bola dlho veľmi benevolentná, čím upútala pozornosť v celej Európe,“ pokračuje.

K vysvetleniu používa údaje a grafy zo stránky Worldometers. „Ku dnešnému dňu máme na milión obyvateľov 1 276 zomrelých na covid a Švédsko 1 265,“ píše Palko a svoje tvrdenia podporuje grafmi. „Medzi 43 európskymi krajinami (nerátame trpasličie štátiky) sme boli k 1. máju minulého roka na treťom mieste s tretím najmenším počtom zomrelých. Postupne sme klesali a dnes sme klesli až na 29. miesto v tabuľke a vymenili sme si pozíciu so Švédskom, ktoré je teraz na 28. mieste,“ dopĺňa a pripomína: „Švédi nechali po vypuknutí pandémie otvorené reštaurácie, kaderníctva, kostoly či školy.“

Následne sa zaoberá matematik a bývalý politik rozborom, ako postupovalo Slovensko. „Veľmi prísne opatrenia na jar, keď sme mali veľmi malé počty infikovaných. Už na jar boli zavreté školy, v čase, keď sme mali iba niekoľko stoviek infikovaných. ...Dnes nám niekoľko stoviek pribudne za pár hodín. Zavreli sme už vtedy reštaurácie a zaviedli povinné nosenie rúšok na verejnosti, vrátane otvoreného priestranstva. Zavreli sa kostoly. Na Veľkú Noc bol dokonca zákaz vychádzania. Športové podujatia boli bez divákov, zavreli sa kiná a divadlá. To všetko v čase, keď sme mali priemerný denný prírastok infikovaných cca 10 – 20, čo je menej ako stotina dnešného stavu. Dnes pôsobia tie opatrenia neuveriteľne prehnane. ...Lenže zákonite prišla druhá vlna,“ vyhodnocuje.



„Potom sme sa v októbri rozhodli pre opätovné zavedenie obmedzení, plošné zavretie kostolov, reštaurácií, športových podujatí, škôl. Ani sme nečakali na vyhodnotenie opatrení a nastala éra dobrovoľne-povinného antigénového testovania s klamnou nádejou, že testovanie bude vstupenkou na slobodu, čo nebolo. Aktivity priniesli pokles a falošné uspokojenie. Prišiel vzostup a nekonečné váhanie s opätovným lockdownom. Ten začal až na Nový rok,“ konštatuje bývalý minister vnútra.

Podľa Palka lietame z extrému do extrému, buď sme radikálni, alebo váhame. Druhou chybou je, že všetko robíme plošne.

„Keď testovanie, tak všade. Keď niečo zatvárame, trebárs školy, tak tiež obyčajne všade.“ Ako ďalšiu chybu vidí, že nečakáme na účinky jedného opatrenia a už robíme druhé. Ako poslednú chybu vidí to, ako sa s verejnosťou komunikuje. Z toho je spoločnosť podľa neho maximálne frustrovaná.

Následne sa V. Palko púšťa do analýzy, čo robia Švédi inak ako my. „Nepochybne platí, že švédska stratégia bola spočiatku neuveriteľne benevolentná,“ konštatuje. „Občania sa v podstate mali dobrovoľne chrániť sami, nič sa nezatváralo radikálne, o nejakých povinných rúškach nebola reč,“ ozrejmuje.

„Počas jari však stratégia dostala úder v podobe veľkého počtu zomrelých, šlo najmä o starých ľudí v domovoch dôchodcov. Za štyri mesiace jari v prvej vlne zomrelo 5 000 ľudí, počas druhej vlny za ostatné štyri mesiace tiež asi 5 000,“ informuje Palko. Následne vysvetľuje, že neskôr Švédsko stratégiu zmenilo a po kritike švédskeho kráľa začala aj švédska vláda pritvrdzovať a dnes Švédi robia to, čo sa blíži k európskym zvyklostiam.



Bývalého podpredsedu KDH zaujalo, že Švédi nikdy neprikročili k úplnému zavretiu kostolov, reštaurácií, divadiel, kín a športových podujatí, len obmedzili počet zhromaždených. „A nezavreli školy. Napriek tomu zvládli aj druhú vlnu. Stratégiu menili postupne a a rozvážne,“ vyhodnocuje V. Palko.

Na záver si matematik kladie otázky. „Vari si covid vyberá svoj podiel ľudských životov bez ohľadu na to, ako intenzívne robíme opatrenia? Neviem to prijať, ale skrátka človeka to napadne. Výhoda menšej koncentrácie obyvateľstva v mestách je na slovenskej strane, vo Švédsku je väčší podiel obyvateľstva žijúceho v mestách,“ uvažuje.

„Sme menej disciplinovaní ako Švédi? Majú lepšiu organizáciu? Alebo sú jednoducho zdravší, čo je pre prekonanie choroby dôležité? V každom prípade, pri menej radikálnych opatreniach začínajú byť na tom lepšie ako my. Alebo je to tým, že náš postup bol jednoducho zbytočne vyčerpávajúcejší?“ končí svoju úvahu Vladimír Palko.