Tretina študentov sa nedokáže tešiť z bežných dní. Tretina vysokoškolských študentov pociťuje závažnejšie príznaky depresie. Zvýšenou úzkosťou dlhodobo trpí každý piaty vysokoškolák. Alkoholizmu podľahol každý štvrtý študent vysokej školy.

Duševné zdravie študentov sa počas koronakrízy zhoršilo, ukázal výskum z decembra 2020. Zúčastnilo sa na ňom skoro 1 800 vysokoškolákov Univerzity Komenského v Bratislave (UK). Výskum vykonali psychológovia a psychiatri z pracovísk UK pod patronátom Centra výskumu psychických porúch UK v Bratislave. Informácie z ich tlačovej besedy spracoval portál dennikn.sk.

Podľa zverejnených výsledkov až 18,6 percenta študentov uvádza, že im diagnostikovali duševnú poruchu. „V porovnaní s rokom 2018 vidíme nárast zhruba o tretinu,“ cituje psychológa Michala Hajdúka  dennikn.sk. Z diagnostikovaných porúch dominovali podľa zdroja úzkostné poruchy (11,6 percent), nasledovala depresia (9,6 percent ) a poruchy príjmu potravy (4,8 percent). V menšej miere sa v zozname objavili aj poruchy učenia, závislosť či schizofrénia.



Dotazník vyplnilo takmer 1 800 osôb, z nich 80 percent boli ženy. Prevažovali študentky a študenti bakalárskeho stupňa, no výskumu sa zúčastnili aj študenti magisterského stupňa a v malej miere aj doktorandi.

"O zhoršení vzťahov s priateľmi hovorilo až 42 percent opýtaných," pridáva ďalšie zistenie výskumu dennikn.sk. Skoro štvrtina študentov vykazovala rizikové pitie alkoholu, prevažovali muži. Rizikovosť pitia sa hodnotila podľa množstva vypitého alkoholu, frekvencie pitia či vplyvu na psychiku a fungovanie.

„Za niekoľko mesiacov od jari sa vyčerpali zdroje, ktoré človek má na zvládanie náročných situácií,“ povedal psychológ Hajdúk. „Zvládanie krátkodobých stresorov je náročné, ale človek má priestor vrátiť sa do normálu. Lenže druhá vlna trvá neprestajne už niekoľko mesiacov. Človek nemá kde nabrať sily,“ varuje Hajdúk.