Prečo si úmrtie vojaka na Lešti nevyslúžila žiadnu pozornosť médií? Denno-denne nás dojímajú príbehmi ľudí s ťažkým priebehom Covid-19 či úmrtiami. Tento príbeh však akosi všetci, médiá i vláda, vytrvalo ignorujú. Prečo?   

Nie je smrť ako smrť

Živo si viem predstaviť Igora Matoviča, či Jaroslava Naďa, ako s trasúcim sa hlasom na tlačovej konferencii informujú verejnosť o úmrtí mladého človeka. Vojaka. Na Covid. Čo viac by si mohol premiér, využijúc za iných okolností každú príležitosť na dramatizáciu a šírenie strachu, priať? Je tu tragický príbeh otca dvoch malých detí, ktorý zomrel na Covid. V čom je iný?

Nikto po príbehu nesiahol. Ani ministri, ani premiér. Dokonca ani médiá. Tie za iných okolností denne v hlavnom večernom spravodajstve ukazujú príbehy o ťažkom priebehu či úmrtiach na Covid. Takže – v čom je tento príbeh iný? V jednej veci. Za týmto úmrtím je zlyhanie štátu a armády.

Karanténne centrum na Lešti

V rádiu Infovojna dňa 23. 2. vystúpila manželka zosnulého vojaka Danka Kemláge s príbehom, z ktorého mrazí. Jej 35-ročný manžel a otec dvoch malých detí, 3 ročného a 5 mesačného, rotný zo Ženijného práporu v Seredi, sa na armádnom školení v Martine nakazil Covidom. Školenie aj po odhalení pozitívneho účastníka pokračovalo. O dva dni, teda 18. decembra, bol pozitívne testovaný už aj Juraj Kemláge. V snahe ochrániť svoju rodinu sa rozhodol dobrovoľne odísť do karanténneho centra armády na Lešti.



19. decembra začal pociťovať nepríjemné príznaky. Sťažoval sa telefonicky manželke aj personálu na vysoké teploty, bolesť tela a hlavy. Karanténne centrum na Lešti malo aj lekársku službu. Juraja liečili len Paralenom a Ibalginom. Dostal aj vitamíny C a D. Antibiotiká mu miestna lekárka nepredpísala. Ako tvrdí manželka, Juraj údajne nemal e-recept od svojej lekárky.

Antibiotiká mu nakoniec na piaty deň neustupujúcich príznakov predsa len predpísali. Napriek tomu teplota 39,5 neklesala. Na Vianoce mal byť J. Kemláge prevezený do nemocnice v Ružomberku. Tak manželku informoval. Potom si to však na Lešti zo zatiaľ neobjasneného dôvodu kompetentní rozmysleli.

Smrť v izolácii

Dňa 29. decembra 2020 našli manžela pani Danky o 8.45 na izbe mŕtveho. Celé dni nemal s nikým osobný kontakt. Ako sa ukazuje, ani s lekármi. Jedlo mu nosili ku dverám. Lekárka, ktorá mu predpísala aspoň lieky na bolesť, po úmrtí priznala, že pacienta osobne nevidela ani raz. Koľko dní by trvalo, kým by mŕtveho rotného našli, nebyť toho, že si nezobral spred dverí raňajky? Pitva preukázala, že rotný zomrel na obojstranný zápal pľúc a pľúcnu embóliu. Po úmrtí vdova, samozrejme, žiadala od armády odpovede. Dostalo sa jej len vlažných, bezobsažných fráz.

Medzitým sa prípadu preto ujal Štefan Harabin a žiada, aby sa úmrtie riadne vyšetrilo. Za týmto účelom zaslal predmetné video, na ktorom manželka informuje v Infovojne o všetkých skutočnostiach, generálnemu prokurátorovi M. Žilinkovi a policajnému prezidentovi P. Kovaříkovi.

„Z obsahu videa obaja, pokiaľ budú chcieť, sa dozvedia o smrti až troch osôb v dôsledku hrubého zanedbania povinnosti konkrétnych páchateľov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ťažko chorým ľuďom,“ napísal Š. Harabin na sociálnej sieti.

Oblúkom sa vraciam k úvodu. Ako si máme vysvetliť mlčanie Jaroslava Naďa a Igora Matoviča? Prečo práve tento príbeh nie je pre verejnosť zaujímavý tak ako iné?