Všetko niečo stojí. Aj protipandemické opatrenia, ochrana zdravia či rôzne príkazy a zákazy. Na Slovensku máme pandémiu už rok, čo sa prejavilo aj na finančnom zaťažení štátneho rozpočtu, informuje portál ereport.sk.

Inštitút finančnej politiky na sociálnej sieti informoval, že za prvý rok boja s pandémiou ochorenia COVID-19 urobila slovenská vláda podľa predbežného odhadu opatrenia, ktoré nás stali 4,6 miliardy eur, teda 5,1 percenta hrubého domáceho produktu. Najväčšiu čiastku vyčíslil pri priamej pomoci. Inštitút zdôraznil, že nie všetky opatrenia zaťažia štátnu pokladnicu.

Čo znamenal odklad daní pre štát?

„Podpora ekonomiky mala viacero foriem – priama pomoc firmám, ako aj jednotlivcom, odklad daní, bankové záruky a iné opatrenia,” napísal inštitút. Vyzdvihol, že nie všetky druhy pomoci budú mať vplyv aj na rozpočet. Napríklad odklad daní spôsobil iba neskorší príjem pre štát.

Bankové záruky zase budú zaťažovať verejný rozpočet iba v prípade, ak firmy začnú bankrotovať. „Časť priamej pomoci z výdavkov vynaložených na boj s pandémiou nám preplatí Európska únia,” dodal inštitút.



Negatívny vplyv na rozpočet nad rámec opatrení však má výpadok daňových a nedaňových príjmov. „Ten je spôsobený zhoršenou ekonomickou situáciou. Zvýšené výdavky plynúce zo stálych záchranných programov, napríklad vyššie náklady na dávky v nezamestnanosti, tiež dodatočne zaťažili verejné financie,” vymenoval inštitút.

Najviac stála priama pomoc

Na priamu pomoc išlo podľa odhadov IFP 1,3 miliardy eur. Ide o podporu pracovných miest, sociálnu pomoc, pandemickú PN a OČR či odpustenie odvodov. Druhým najobjemnejším opatrením boli bankové záruky a úvery (jedna miliarda eur).



Opatrenie odloženia splátok úverov bolo v objeme 0,7 miliardy eur a odklad daní a odvodov 0,5 miliardy eur. Pol miliardy eur odišlo na transfery v rámci verejnej správy, ide o návratnú pomoc samosprávam, podporu štátnych podnikov či o vklad do verejného zdravotného poistenia.

Ďalších 0,3 miliardy eur išlo na výdavky do zdravotníctva, na odmeny zdravotníkom v prvej línii, skríningové testovanie či na vybavenie nemocníc. Inštitút tiež spomenul ďalších 0,4 miliardy eur na iné opatrenia, napríklad na materiálne zabezpečenie.