Plénum Ústavného súdu Českej republiky (sudca spravodajca Vojtěch Šimíček) čiastočne vyhovelo návrhu skupiny senátorov a zrušilo niektoré ustanovenia uznesenia Vlády ČR z 28. januára 2021 o prijatí krízového opatrenia ktorým bol (až na výnimky) zakázaný maloobchodný predaj a poskytovanie služieb.

Skupina 63 senátorov (ďalej len odvolateľka) napadla na Ústavnom súde časť uznesenia vlády o prijatí krízových opatrení, ktorými je (až na výnimky) zakázaný maloobchodný predaj a poskytovanie služieb.

Navrhovatelia tvrdili, že tento zákaz neprimerane a iracionálne zasahuje do základného práva slobodne podnikať podľa čl. 26 Charty základných práv a slobôd. Najmä namietal nerovný prístup k podnikateľom podľa predávaného druhu tovaru. Vláda pritom v napadnutých uzneseniach ani pri ich prijímaní nevysvetlila, prečo prikročila k zákazu u niektorých prevádzok a prečo iné majú zo zákazu výnimku.

S ohľadom na pomerne krátku "životnosť" prijímaných krízových opatrení Ústavný súd v minulosti konštatoval, že ak dôjde v priebehu konania pred Ústavným súdom k zrušeniu krízového opatrenia, avšak obsahovo obdobná norma bude vtelená do krízového opatrení nového, navrhovateľ môže návrh patrične doplniť. K tejto situácii došlo aj v tejto veci, čo Ústavnému súdu umožnilo, aby sa návrhom zaoberal vecne.



Ústavný súd hneď zdôrazňuje, že nespochybňuje existenciu legitímneho cieľa, ktorý napadnuté opatrenie sleduje. Týmto cieľom je podľa vyjadrenia vlády zabránenie či aspoň zmiernenie šírenie ochorenia COVID-19, s tým súvisiaceho kolapsu zdravotného systému a rozsiahlej ujme na zdraví a životoch obyvateľov.

Iná je však otázka, či je dostatočne ospravedlniteľné a primerané aj odlišné zaobchádzanie s jednotlivými skupinami podnikateľov, ktoré napadnuté opatrenie zavádza. Konkrétne, či pre toto odlišné zaobchádzanie existujú dostatočne silné dôvody, a to aj v tom ohľade, či nebolo možné sledovaný cieľ dosiahnuť za použitia menej invazívnych prostriedkov zasahujúcich základné práva dotknutých subjektov.

Každé krízové ​​opatrenie je politickým rozhodnutím, ktoré musí byť založené na odborných podkladoch. Zodpovednosť za ne však nesie vláda a nie jej odborní poradcovia. Vláda preto musí zvažovať nielen konkrétne odborné podklady, ktorými disponuje, ale musí zohľadňovať celkový kontext a dopady svojich opatrení aj do ďalších oblastí spoločenského života, a to v krátkodobom aj dlhodobom hľadisku. Práve preto je nevyhnutné, aby bola schopná každé takéto rozhodnutie racionálne odôvodniť a aby dôvody týchto opatrení boli navonok citeľné. V opačnom prípade totiž nemajú zodpovedajúcu legitimitu.

Nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 106/20 vrátane odlišných stanovísk, vyhlásený 22. februára 2021 o 9.00 hod, nájdete tu (477 KB, PDF).