Ústavný súd ČR zrušil časť uznesenia vlády, ktoré zakazuje maloobchodný predaj a poskytovanie služieb
Český ústavný súd zrušil rozhodnutie o zákaze maloobchodného predaja a poskytovaní služieb. Rozhodnutie je platné dnešným dňom. Informovala o tom hovorkyňa Miroslava Cíhalíková Sedláčková.
Sudca Ústavného súdu Vojtěch Simíček čiastočne vyhovel návrhu skupiny senátorov a zrušil dňom vyhlásenia (22. februára 2021, pozn. HD) tohto nálezu v zbierke zákonov ustanovenie uznesenia vlády ČR z 28. januára. Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu vyhláseného v Zbierke zákonov. Senátori napadli na Ústavnom súde časť uznesenia vlády, ktorým bol zakázaný maloobchodný predaj a poskytovanie služieb. Podľa ich názoru tento zákaz neprimerane a iracionálne zasahuje do základného práva slobodne podnikať podľa čl. 26 Listiny základných práv a slobôd. Hlavne namietal nerovnaký prístup k podnikateľom podľa predávaného druhu tovaru. Vláda pritom v napadnutom uznesení a ani pri jeho prijímaní nevysvetlila, prečo prikročila k zákazu v niektorých prevádzkach a prečo iné majú zo zákazu výnímku. „Ústavný súd v prvom rade zdôrazňuje, že nespochybňuje existenciu legitímneho cieľa, ktorý napadnuté uznesenie sleduje. Týmto cieľom je podľa vyjadrenia vlády zabránenie, alebo aspoň zmiernenie šírenia choroby Covid-19, s tým súvisiacemu kolapsu zdravotného systému a rozsiahlej ujme na zdraví a životoch obyvateľov. Iná je však otázka, či je dostatočne ospravedlniteľné a primerané aj rozdielne zaobchádzanie s jednotlivými skupinami podnikateľov, ktoré napadnuté opatrenie zavádza,“ píše hovorkyňa.
Konkrétne teda, či pre takéto odlišné zaobchádzanie existujú dostatočne silné dôvody, a to aj v takom ohľade, či nebolo možné sledovaný cieľ dosiahnuť s použitím menej invazívnych prostriedkov zasahujúcich základné právo dotknutých subjektov. K tejto zásadnej otázke sa však vláda vôbec nevyjadrila nie je vôbec zrejmé, či použitie menej invazívnych prostriedkov vôbec zvažovala. Ústavný súd konštatuje, že každé krízové opatrenie je politickým rozhodnutím, ktoré musí byť založené na odborných podkladoch, ale zodpovednosť zaň nesie vláda, nie jej odborný poradcovia. Vláda preto musí zvažovať nielen konkrétne odborné podklady, ktorými disponuje, ale aj celkový kontext a dopady svojich opatrení aj do ďalších oblastí spoločenského života, a to z krátkodobého, aj dlhodobého hľadiska. Vláda zvolila riešenie, ktoré spočíva v paušálnom zákaze všetkého maloobchodného predaja a poskytovania služieb, pričom súčasne stnanovila veľké množstvo výnimiek pripomínajúcich telefónnych zoznam. Z žiadneho relevantného zdroja nie je zrejmé, na základe čoho vláda dospela práve k tomuto riešeniu. Vláde nemôže urobiť čokoľvek a spoliehať sa pritom na inštinkt, či politický kompromis. „Rozhodnutie vlády a totiž musí opierať o odborné odporúčania, vychádzajúce z maximálnej miery dostupný znalostí. Podstatným rozmerom posudzovnej veci je tiež spôsob, akým vláda v napadnutom opatrení zakázala a povolila predaj výrobkov a poskytovanie služieb. Nie je totiž možné jednám predpisom zakázať poskytovanie služieb a predaj a druhým formou výnimiek niektoré oblasti spätne povoliť. Dnes už navyše mala vláda dostatok času a oveľa viac informácií, aby opatrenia dôkladne premyslela. Preto je potrebné na omedzovanie základných práv klásť vyššie nároky, ako tomu bolo začiatkom pandémie. „Ústavná súd si je dobre vedomí toho, že na právne predpisy vydávané v dobe vyhláseného núdzového stavu nie je možné klásť rovnaké nároky, ako za pokojného počasia. Súčasne však nie je možné pripustiť ani opačný extrém: Situáciu, kedy vláda dokonca ani v konaní pred Ústavným súdom nie je schopná, či ochotná uviesť žiadne relevantné a konkrétne dôvody, prečo je daný zákaz nevyhnutný a výnimky racionálne. Akokoľvek je totiž z povahy veci zrejmé, že niektoré výnimky sú skutočne nevyhnutné (napr. predaj potravín, liekov), vyžaduje rad iných výnimiek presvedčivé vysvetlenie, z ktorého by bolo zrejme, že zo strany vlády nejde o neprípustnú ľubovôľu,“ uzavrela Miroslava Čihalíková Sedláčková.