Počty hospitalizovaných pacientov s covidom už niekoľko mesiacov vytrvalo rastú a takmer každým dňom dosiahnu nový rekord. Slovenské nemocnice stále hlásia nové a nové rekordy. Otázka, čo sa vlastne na Slovensku deje, nedáva spávať ani lekárom a vedcom, zamýšľa sa Denník N.

Odpoveď na otázku, čo sa tu deje, už v prezidentskom paláci vyslovil matematik Richard Kollár: „Nevieme.“ Nevedomosť a neporiadok v dátach nám bránia poznať skutočnú a presnú odpoveď.

V počte ľudí v nemocniciach na počet obyvateľov sme už aktuálne najhorší vo svete – spomedzi krajín, ktoré počty hospitalizovaných reportujú. Donedávna bolo najhoršie Španielsko, tam sa však stav zlepšuje. Zle je na tom aj Česko. Najhoršia pozícia v hospitalizáciách je však novinka. K tomu sme ešte stále na svete najhorší aj v aktuálnom počte úmrtí na počet obyvateľov, konštatuje Denník N.

Počet ľudí v nemocniciach je prietoková veličina. To trochu skresľuje náš pohľad na vážnosť situácie. V skutočnosti sa v nemocniciach vystrieda oveľa viac ľudí, denne prijmú okolo 300 covidových pacientov, týždenne vyše 2 000. Od začiatku pandémie bolo v slovenských nemocniciach 29-tisíc ľudí s covidom.



Príjmov do nemocníc je stále viac ako prepustení, hoci sa napríklad v treťom týždni tohto roka počet prepustených pacientov takmer priblížil k počtu prijatých. Toto je teda prvý logicky dôvod, prečo počty hospitalizácií vytrvalo rastú.

Ďalšie možné vysvetlenie situácie v nemocniciach je, že už sú dlhodobo plné a prijímajú menej pacientov, než by mali. Aj keď možno celoslovenské čísla ukazujú ešte voľné lôžka, po regiónoch to môže byť omnoho komplikovanejšie a niektoré nemocnice narážajú na svoju kapacitu – a to prakticky už od začiatku druhej vlny. Plné nemocnice znamenajú, že pri zhoršujúcej sa situácii prijímajú čím ďalej tým viac len vážne prípady.

Nemocnice už niekoľko týždňov oscilujú na hranici svojich možností. Stúpajúci pomer úmrtí k počtu hospitalizovaných má dve možné vysvetlenia. Obe sú zlé. Prvé je to opísané vyššie: epidemická situácia je horšia, ako si myslíme, a v skutočnosti hospitalizáciu potrebuje viac ľudí, len sa tam nedostanú.



Druhé zlé vysvetlenie je, že epidemická situácia nemusí byť horšia a hospitalizácie ju odrážajú verne – no a ľudia zomierajú do veľkej miery preto, že sa v nemocniciach pracujúcich na hrane možností nedostanú včas k zdravotnej starostlivosti.

Testujeme pomerne veľa, predovšetkým antigénovými testami, ale možno málo cielene. Nevedno, do akej miery ešte vyhľadávame kontakty a testujeme najviac rizikových, a do akej miery testujeme náhodnú populáciu pre povinnosť mať test.

Pribúdajú aj päťdesiatnici a štyridsiatnici

Minister zdravotníctva na poslednej tradičnej tlačovej konferencii o epidemickej situácii ukázal v prezentácii aj vekové zloženie hospitalizovaných. Počet pacientov rastie a zvyšuje sa aj podiel mladších ročníkov. Podiel vekovej skupiny 81 až 90 rokov je menší, rýchlejšie pribúda mladších pacientov. Vidno napríklad, že v nemocniciach výrazne pribúda aj päťdesiatnikov, a pomerne výrazne zastúpenú skupinu už tvoria aj šyridsiatnici.

V zásade to môže byť dobrá správa, a to tá, že funguje očkovanie a najstarší sa do nemocníc prestali dostávať. Iné možné vysvetlenie je, že sa táto veková skupina dostáva do nemocníc v menšej miere, respektíve že v nich, žiaľ, pobudnú kratší čas, lebo na triáži dostali prednosť pacienti s lepšími vyhliadkami.