„Ľudské telo si vytvorilo všetky svoje modely na základe dotykov od opatrovateľov,“ hovorí doktorka Katerina Fotopoulouová , profesorka psychodynamickej neurovedy na University College London. "Sme úplne odkázaní na to, že opatrovateľ uspokojí základné potreby tela. Málo sa dá urobiť bez dotyku.“

"Dotyk má obrovský vplyv na naše psychologické a fyzické zdravie," hovorí profesor Robin Dunbar, evolučný psychológ na Oxfordskej univerzite. „S našimi blízkymi priateľmi a rodinou sa navzájom dotýkame viac, ako si uvedomujeme,“ hovorí.

Dunbarov výskum zistil, že ako dospelí máme v priemere základnú skupinu piatich priateľov, ktorých rameno môžeme využiť na plač . "U primátov vidíme presne to isté," hovorí. "Aj v oveľa väčších spoločnostiach primátov sa v každej vrstve objavujú skupiny piatich najlepších priateľov, ktorí sa venujú všetkým svojim formám starostlivosti - svojej forme sociálneho dotyku."

Nie je teda prekvapením, že pre 40 000 ľudí zo 112 krajín, ktorí sa v roku 2020 zúčastnili výskumu , tri najbežnejšie slová používané na opis dotyku boli: „upokojujúce“, „teplé“ a „láska“.

„Dotyk je modulátor, ktorý dokáže zmierniť účinky stresu a bolesti, fyzické i emočné. Na našom výskume sme videli, že nedostatok dotykov je spojený s väčšou úzkosťou,“ hovorí Fotopoulouová. „V časoch vysokého stresu - napríklad straty zamestnania alebo úmrtia - viac kontaktov od ostatných nám pomáha lepšie sa so všetkým vyrovnať, najmä pri upokojení účinkov stresového hormónu kortizolu.“

Ale dotyk nie je jediný zmysel. Naše dva metre štvorcové kože sa hemžia nervovými vláknami, ktoré vykazujú teplotu, textúru, svrbenie, atď Jedna sada vlákien existuje len preto, aby registrovať jemný dotyk. McGlone ich objavili u ľudí v roku 1995. "Tieto neuróny v koži všetkých socializovaných cicavcov prenášajú pomalé elektrické signály do emocionálnych častí mozgu. Zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri sociálnom rozvoji mozgu a našej schopnosti odolávať stresu.“

Najvyššia hustota týchto vlákien je v častiach, kam si sami ani nedočiahneme, ako sú ramená a chrbát. "Stimulácia týchto neurónov uvoľňuje oxytocín a dopamín a má priamy vplyv na hladinu kortizolu, ktorá reguluje našu náladu."

V týchto časoch deprivácie dotykov neexistuje skutočná náhrada za to, čo dostávame od iných ľudí, existujú však spôsoby, ako sa upokojiť. Vedci zistili, že videnie dotyku (napríklad v televízii alebo vo filmoch) - najmä spoločenského, afektívneho alebo dotyku s domácimi miláčikmi - nám môže poskytnúť niektoré výhody pocitu dotyku. „Toto sa nazýva„ sprostredkovaný dotyk," hovorí Fotopoulouová.

Teplo chrbta môjho psa pod mojou rukou bolo pre mňa za posledných 12 mesiacov to najprirodzenejšie. Viem, že je to príjemné, ale prečo? "Keď hladíte svojho psa, aktivujete systémy, ktoré by sa aktivovali, keby niekto hladil vás," hovorí McGlone.

Hlad po dotyku je signál, že nie je naplnená primitívna potreba. Evolúcia je však na našej strane. Každý vedec, s ktorým som hovorila, dúfal, že keď sa opäť dokážeme spojiť, rýchlo sa prispôsobíme. „Bude sa to líšiť u každého človeka, pravdepodobne na základe doby, počas ktorej boli ľudia sami, a môže nastať obdobie neobratnosti,“ hovorí Dunbar. "Ale vyvinuli sme sa, aby sme sa prispôsobili."