Covid sa stal výhovorkou na porušovanie ľudských práv, tvrdí šéf OSN
Generálny tajomník OSN António Guterres obvinil autoritárske režimy, že uvalili drastické obmedzenia na práva a slobody a použili vírus ako zámienku na obmedzenie slobody slova a potlačenie disentu, informuje Guardian.
Guterres uviedol, že pandémia Covid-19 vrátila späť roky pokroku v oblasti ľudských práv, a že porušovanie pravidiel „prosperovalo, pretože chudoba, diskriminácia, ničenie nášho prírodného prostredia a ďalšie zlyhania ľudských práv spôsobili obrovskú zraniteľnosť v oblasti ľudských práv v našej spoločnosti“.
Nastal globálny zákrok proti
opozičným aktivistom a ochrancom ľudských práv. Zvýšené
útoky na novinárov a snahy o
obmedzenie slobody prejavu,
cenzúru médií,
zavedenie invazívnych sledovacích aplikácií a zavedenie
extrémnych opatrení dohľadu, z ktorých mnohé pravdepodobne ďaleko prekonajú vírus.
Nedávna správa organizácie Human Rights Watch zistila, že najmenej 83 krajín použilo Covid-19 ako ospravedlnenie útoku na slobodu prejavu. Čína bola obvinená z obzvlášť závažného porušenia, medzi ktoré patrí cenzúra online, invazívne sledovanie a zatýkanie
oznamovateľov koronavírusu.
„Čínsky režim pohrozil, zatkol, uväznil a umlčal informátorov a novinárov, ktorí sa pokúsili varovať pred pandémiou alebo o nej informovať. Existujú vážne obavy, že sledovacia technológia, ktorú zaviedla ako súčasť úsilia v boji proti koronavírusu, by sa mohla použiť na ďalšie potlačenie disentu a porušovanie ľudských práv,“ uviedol Benedict Rogers, výkonný riaditeľ spoločnosti Hong Kong Watch.
Vlády na celom svete zlyhávajú pri zaručovaní základných práv na zdravie, vzdelanie a rovnosť, čo postihuje najchudobnejšie, najviac marginalizované skupiny a menšiny.
Guterres uviedol, že nezabezpečenie spravodlivosti v očkovaní je „posledným morálnym pobúrením“, ktoré vyplynulo z pandémie.
Podľa
Svetovej zdravotníckej organizácie boli viac ako tri štvrtiny zo 128 miliónov dávok vakcín bolo doteraz podaných iba v 10 krajinách. V 130 krajinách s populáciou 2,5 miliardy nebola podaná jediná dávka.
Vplyv na vzdelávanie bol tiež „katastrofický“, pričom OSN tvrdí, že "zatváranie škôl ovplyvnilo
okolo 1,6 miliardy detí." Je pravdepodobné, že zo škôl predčasne odídu najmä dievčatá. To ich necháva zraniteľnými voči manželstvu detí, skorému tehotenstvu a domácemu násiliu.
Pokrok v oblasti rodovej rovnosti sa vracia o desaťročia dozadu. „Násilie páchané na ženách a dievčatách vo všetkých formách prudko vzrástlo, od týrania online až po domáce násilie, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne vykorisťovanie a manželstvá detí,“ uviedol Guterres.
Pandémia tiež vrhla ostré svetlo do zlých pracovných podmienok miliónov pracovníkov s nízkymi príjmami. Okrem útokov na ľudské práva vyplývajúcich z pandémie, krízy ako konflikt v Jemene, špirálové násilie v Afganistane, vojenské prevraty v Mjanmarsku a stupňujúca sa humanitárna kríza vo Venezuele ohrozujú životy miliónov ľudí na celom svete.
„Národné vlády a
Organizácia Spojených národov zlyhali pri prijímaní rozhodných opatrení na riešenie týchto veľkých globálnych problémov a veto Rady bezpečnosti OSN sa nesmie naďalej využívať na blokovanie opatrení proti genocíde alebo porušovaniu ľudských práv.“
V prejave, ktorým sa v pondelok začalo 46. pravidelné zasadnutie Rady pre ľudské práva v Ženeve, Guterres tiež uviedol, že rasistické a extrémistické hnutia sa zapájajú do „kŕmenia horúčky nenávisti“ a pre niektoré krajiny predstavujú „hrozbu vnútornej bezpečnosti číslo jeden“.
"Nebezpečenstvo týchto hnutí nenávisti každým dňom rastie. Nazvime ich tým, čím sú: nadvláda belochov a neonacistické hnutia sú viac ako domáce teroristické hrozby. Stáva sa z nich nadnárodná hrozba,“ uviedol šéf OSN a dodal: "Rodová nerovnosť je najväčšou pohromou ľudských práv na svete."
Guterres vyzval na reakciu založenú na solidarite a spolupráci. "S pandémiou, ktorá sa zameriava na ľudské práva, poskytuje oživenie príležitosti na vytvorenie hybnej sily pre transformáciu," uviedol. "Vírus ohrozuje všetkých.
Ľudské práva pozdvihnú každého.“