Verejnosť na Slovensku v ostatnom čase netraumatizuje len dovoz ruskej vakcíny Sputnik V, ale už dlhšie aj liek Ivermectin, na ktorého (ne)využívanie u nás sa zameral aj politický analytik Ján Baránek.

Ivermectin sa na Slovensku pri liečbe covidových pacientov dlho nevyužíval a aj v súčasnosti sa k nemu niektorí lekári stavajú veľmi opatrne. A pritom mnohé štáty v Európe s ním majú veľmi dobré účinky. Problému s využívaním, či skôr nevyužívaním Ivermectinu pri liečbe koronavírusu na Slovensku sa v statuse na sociálnej sieti venuje aj politický analytik Ján Baránek.

Nemocnice dostávajú za Covidových pacientov viac peňazí ako za ne-Covidových

Baránek hneď v úvode priznáva, že mal rozhovor s primárkou na dialýze, ktorej zomrelo 30 % dialyzovaných pacientov, ktorí mohli prežiť. Opisovala mu, ako sa zúfalo a bezútešne pokúšala zohnať Ivermectin a podľa jej tvrdení, keby ho mala k dispozícii, všetci by určite neumreli. „Rozprával som sa so súdnym patológom. Hovoril mi, ako ho nútili napísať 30-ročnému zosnulému, ktorý umrel na cirhózu a vnútorné krvácanie, ako príčinu smrti Covid. Rozprával som sa s lekármi, ktorí si Ivermectin zháňajú na vlastnú päsť a de facto non lege artis ho aplikujú pacientom. Úspešne,“ píše svoje zážitky v statuse Baránek a dodáva, že mu písala manželka pacienta, chorého na Covid, ktorej on sám pomáhal zohnať Ivermectin, ako po prvej dávke sa jej manžel konečne po niekoľkých dňoch vyspal a podľa jej odhadu, na druhý deň mu bolo o tri štvrtiny lepšie, teda až o 75 %!

„Rozprával som sa s lekárkou, ktorá mi tvrdila, že Ivermectin zháňala u Jarčušku v úrade a zamestnankyňa ju arogantne odbila, nech je dá pokoj s Ivermectinom. Rozprával som sa lekárom, ktorý mi tvrdil, že ich nútia diagnostikovať Covid, aj keď ho pacient nemá. Nemocnice totiž dostávajú za Covidových pacientov viac peňazí ako za ne-Covidových. Rozprával som sa lekármi, ktorí mi tvrdili, že, citujem: „Serieme na Jarčuškov Remdesivir. Zháňame Ivermectin, alebo Kolchicín .“ Rozprával som sa primárom, ktorý mi opisoval, ako zúfalo pozeral na pacienta, ktorý mu umieral pred očami. Chcel mu zohnať Ivermectin, nepodarilo sa,“ píše politický analytik

Sme svedkami najväčšieho zločinu na našich občanoch od 2. svetovej vojny

A rozhovory Baráneka s relevantnými osobami, ktorí Ivermectin už vyskúšali a majú s ním len tie najlepšie skúsenosti, pokračujú. „Rozprával som sa s lekárom, ktorý mi tvrdil, že intravenózne podávanie vysokých dávok C vitamínu a Ivermectin zabezpečilo, že má 93 % úspešnosť pri liečbe Covidu. Rozprával som sa s košickými lekármi, ktorí mi tvrdili, že Jarčuška je vyslovene proti Ivermectinu. Rozprával som sa s pozostalými, ktorí sa ma pýtali, ako je možné, že štát zadržiava lieky, ktoré ich zosnulým možno mohli zachrániť život. Pýtali sa ma, ako je to možné? Kde sme sa ocitli? Toto ani komunisti nerobili.... nevedel som, čo povedať,“ konštatuje Baránek, podľa ktorého predchádzajúce riadky zdravý rozum podvedome odmieta a normálny človek jednoducho nevie uveriť, že toto sa môže diať. „Sme svedkami najväčšieho zločinu na občanoch tejto krajiny od 2. svetovej vojny,“ píše politický analytik, podľa ktorého sme vojnovému Slovenskému štátu kadečo vyčítali.

„Že nechránil vlastných občanov, že zlyhal ako štát. Bola to najsilnejšia výčitka voči Slovenskému štátu. Nikto tomu asi nikdy neveril, že je také niečo znovu možné. Ale zopakovalo sa to. Opäť sme svedkami toho, že Slovensko nechráni vlastných občanov. Teraz nie v mene ideológie, akokoľvek zvrátenej, ale v mene peňazí. V mene zisku. V mene zisku klameme o počte Covidových pacientov. V mene zisku nútime patológov meniť príčinu smrti. V mene zisku zadržiavame Ivermectin a liečime Remdesivirom, o ktorom WHO, Gatesovo WHO povedalo, že je neúčinný proti Covidu. Ale v mene čoho nekonajú členovia vlády, keď vidia, že premiér sa dostal do inej mentálnej a mimolucidnej sféry? V mene čoho sa stali spolupáchateľmi najväčšieho zločinu po r. 1945?“ pýta sa Baránek.

Za množstvo ukradnutých životov a osudov musí ísť niekto pred spravodlivosť

A otázok má Ján Baránek ešte veľa. „V mene čoho sa poslanci NR SR, minimálne koaliční, takisto stali spolupáchateľmi najväčšieho zločinu po roku 1945? V mene čoho sa ozdoba prezidentského paláca – a podotýkam, nič iné, iba ozdoba, už dávno nepostavila pre poslancov a nevyzvala ich, aby zastavili túto genocídu? V mene čoho nešla pomoc SZČO a dnes na Slovensku takmer vymizla stredná trieda? V mene čoho dramaticky stúpol počet samovrážd? V mene čoho pribúda ľudí pod hranicou chudoby? Čo si teraz hovoria spolupáchatelia najväčšieho zločinu na Slovensku?“ kladie množstvo zatiaľ nezodpovedaných otázok politický analytik, podľa ktorého je jasné, že práve toto bol spúšťač katastrofy, ktorej sme dnes svedkami. Baránek však chce vedieť odpoveď aj na to, kto klamal o zadržanom Ivermectine na colnici? „Ja, alebo Finančná správa? Samotní lekári, ktorí ho objednali dokázali, že ja som neklamal.“



Baránek ale s otázkami neprestáva ani pri konci svojho statusu. „Kam toto celé má zájsť? Dokedy to chcete znášať? Ako sa pozeráte do oči svojim deťom? Čo im poviete, hovoríte? „Vieš, Miško, som zbabelý, ale máme hypotéku...“ Čo sa musí stať, aby ste začali bojovať za svoje rodiny, za životy svojich blízkych, ktorí patria do ohrozených skupín? Kde sa podeli muži v tejto krajine? Kde sú muži so cťou? Kde sú otcovia? Kde sú dedovia, ktorí idú chrániť svoje rodiny? Spíte za pecou? Bojíte sa? Vyhovárate sa? Prídete o prácu?“ chŕli zo seba Baránek ďalšie a ďalšie otázky, tentokrát už na Slovákov.

„No a čo! Nájdete si novú! Ale! Novú česť a hrdosť nenájdete!!! Tú strácate! Môžete si nájsť nové bývanie, novú prácu, nové auto. Ale česť méte iba jednu. Jednu na celý život. Keď z nej odkrojíte, nikdy to nenapravíte! Nikdy! Čo je dôležitejšie, muži a dedovia, ako vaša česť? Váš strach? Tak si oblečte sukne!“ konštatuje analytik. „A vy, ktorí ste tento zločin zapríčinili, budete sa zodpovedať. Budete. Musíte. Toto nie sú rozkradnuté eurofondy. Toto sú ukradnuté životy a osudy. Musíte ísť pred spravodlivosť. V tom Slovensku Boh pomáhaj,“ končí svoj veľmi kritický status politický analytik Ján Baránek.