Slovensko je tri roky po vražde Jána Kuciaka menej slobodnou a menej spravodlivou krajinou. Paradoxne aj za prispenia jeho kolegov, pretože sa sprisahali s režimom.

Nebola to politická vražda

Napriek tomu, že sa to najmä pozostalým neprijíma ľahko, vražda Jána Kuciaka a jeho partnerky sa neodôvodnene preceňuje. Konšpirátori hlavného prúdu a časť politickej scény z tohto prípadu urobili otázku charakteru štátu. Akoby išlo o politickú vraždu.



Dobrou správou pre Slovensko je neodškriepiteľný fakt, že o politickú vraždu nešlo. Bola to primitívna a brutálna pomsta. To zo smrti novinára a jeho snúbenky nerobí menšiu ľudskú tragédiu. Len si treba na rovinu a triezvo povedať, že Kuciakova vražda nebola ani útokom na demokraciu, ani plodom mafiánskeho štátu, ako to poniektorí interpretujú.

Tí, čo tancovali na hrobe

Tri roky po vražde Jána Kucika nemáme na Slovensku viac spravodlivosti, ako nám to sľubovali tí, čo tancovali na jeho hrobe a drali sa aj vďaka tejto tragédii k moci. Naopak, máme mnoho dôvodov na obavy. Vymenujme aspoň zopár.

Po prvé, vo vyšetrovacej väzbe si za záhadných okolností siahajú na život dôležití obvinení. Po druhé, politici posadili do najvyššej pozície na Úrade špeciálnej prokuratúry svojho trestaného kolegu Daniela Lipšica. Po tretie, vyšetrovanie mnohých sledovaných prípadov prebieha doslova v online priestore, čo je v príkrom rozpore so zákonom. Po štvrté, konšpirátori hlavného prúdu rozkladajú právny systém nerešpektovaním prezumpcie neviny a štát na to vôbec nereaguje. Po piate, vláda a parlamentná väčšina stále viac obmedzujú občianske slobody a ľudské práva, čo perfídne maskujú ochranou zdravia.

Sprisahanie médií s režimom

Toto všetko nám nedáva tri roky po vražde Jána Kuciaka žiaden dôvod na optimizmus. Nemáme viac spravodlivosti, nemáme viac slobody, nemáme viac právnych istôt. Máme menej spravodlivosti, menej slobody a menej právnych istôt. To však nie je všetko. Tu nejde len o to, že nový režim je hrozbou pre vlastný ľud. Situácia je oveľa vážnejšia, pretože s Matovičovým režimom sa sprisahali médiá, ktoré nás presviedčajú, že takto je to správne a takto to má byť. Konšpirátori hlavného prúdu tomu hovoria poctivá a seriózna žurnalistika. Dokonca bezočivo tvrdia, že tým pokračujú v odkaze Jána Kuciaka. Morbídne, perfídne a nadovšetko lživé.



Ako môžeme byť slobodnou krajinou, keď strážne psy demokracie sa ako také prítulné psíčatá privinuli k nohám Igora Matoviča a každý deň poslušne aportujú za pohodenou kosťou každého nezákonného úniku z vyšetrovacieho spisu? Ako môžeme byť spravodlivou krajinou, keď aportujúci novinári nežiadajú odpovede na otázky, prečo sa generálovi Lučanskému "prihodil" vo väzbe aj druhý incident? To musí byť človek novinár, aby mal jeho život v očiach konšpirátorov hlavného prúdu nejakú hodnotu?

Slovensko sa tri roky po vražde Jána Kuciaka rúti do priepasti nespravodlivosti a neslobody. Za búrlivých ovácií a levieho príspevku jeho kolegov. Nie je to absurdné?