Nevedno, čo je za nutkavou potrebou Igora Matoviča infantilne na Facebooku básniť. Svoje statusy píše často v zvláštnom slovoslede, poprípade v rýme. V nedeľu sa mu opäť podarilo faux pas. Vyjadril túžbu, aby sa „slovenskí novinári Jánmi Kuciakmi stali.“ Okrem toho sa pustil do novinárov a vynadal im, že sú povrchní a povýšeneckí.

Zaujímavé je, že novinári mu nevadili, keď v minulosti mapovali každý jeho krok, doslova viseli na perách jeho poslancom a dostali ho na výslnie. Nebyť tých novinárov, ktorých dnes kritizuje (nikdy predtým to nerobil), dnes by bol ťažko predsedom vlády.

S veršovanou „hantýrkou“ Igora Matoviča sa stretávame na sociálnej sieti už nejaký ten piatok. Napriek tomu, že sa s veľkým obdivom verejnosti nestretáva, falošné okolie premiéra, vždy pripravené pochváliť, ho asi utvrdzuje v tom, že je to milé.  A on občas, v snahe zaujať, slovne konkuruje Andrejovi Dankovi. Toľko sa z neho smial, až sa stal ešte lepším.

Na smutné výročie úmrtia chcel premiér vzdať hold Jánovi Kuciakovi a novinárskemu povolaniu. Svoj príspevok nazval „Skrývať sa za Kuciaka“. Napísal, že dnes sa zaňho paradoxne skrývajú novinári, ktorí na jeho prácu zvysoka kašlali. „Novinárov kvalít Jána Kuciaka by sme na Slovensku spočítali - preženiem - na prstoch dvoch rúk. BOHUŽIAĽ,“ zdôrazňuje veľkými písmenami Matovič. „Zbytok je ... radšej pomlčím. Často povrchný, často zaujatý, často povýšenecký,“ hodnotí.



Premiér opäť raz manipulatívne zamlčiava skutočné motívy a vyťahuje také, ktoré sa mu hodia. Za „hejtom“ novinárov je vraj len to, že chcel založiť v dobrej viere akýsi fond. „Hneď po voľbách som prišiel s ideou vytvoriť Fond na podporu kvalitnej investigatívnej žurnalistiky Jána Kuciaka. S predstavou - aby sme zo štátneho rozpočtu vyčlenili stabilnú ročnú sumu 10 mil. eur určenú na vzdelávanie a podporu mladých investigatívnych talentov ... s cieľom, aby sme nakoniec mali na Slovensku nie jedného, ale rovno stovky Kuciakov - lebo kvalitná investigatíva je mimoriadne pre každú demokratickú spoločnosť dôležitá. S tým, že fond by si priamo spravovali novinári,“ popisuje.

„Bohužiaľ, len čo som si túto ideu dovolil vysloviť, spustil sa voči mne neskutočný hejt priamo od vedení veľkých slovenských redakcií ... a odvtedy vlastne beží neustále ako 11 mesačná spŕška nenávisti,“ informuje premiér. „Prečo to robia? Neviem,“ odpovedá si. Následne sa púšťa do moralizovania. „Nestačí mať slobodu a moc ovplyvňovať verejnú mienku, ak pohnútky sú s ľuďmi manipulovať. Nestačí mať povolanie novinár, ak nechcem pravdu hľadať, ale ju vytvárať. Nestačí mať slobodu písať, ak ľuďom podsuniem len výber lží a poloprávd. Nestačí sa hrať na nezávislého, ak stačí krivý pohľad šéfa a napíšem len to, čo sa jemu páči. Nestačí sa za žurnalistu tváriť, ak verne slúžim majiteľovi oligarchovi ako jeho atómový kufrík,“ napísal.



To je samozrejme len ďalšia manipulácia, akú premiér používa často. „Sloboda je zodpovednosť. Zodpovednosť ku pravde. Ak pôjdeme ďalej dnešnou cestou bezbrehých manipulácií, ľudia postupne prestanú veriť klasickým médiám,“ napísal premiér.

„Prajem Vám preto, slovenskí novinári, aby ste sa Jánmi Kuciakmi stali. Čím skôr, tým lepšie pre Slovensko,“ uzatvára svoj príspevok Igor Matovič.

Premiér sa opäť raz pokúsil o manipuláciu; ale opäť mu to nevyšlo. Je totiž priehľadná. Keď ho novinári ako opozičného politika podporovali, vynášal ich do nebies. Keď ho novinári ako premiéra kritizujú - na čo majú plné právo a čo sa od nich aj očakáva, nedokáže ich novinársku prácu akceptovať. Vyťahuje ťažké kalibre, haní, kritizuje a útočí.