Krátke dejiny očkovania Alebo ako vznikla prvá vakcína (II.)
21 | 02 | 2021 I Ivan Mihale
Krátke dejiny očkovania a príbeh o tom, ako vznikla prvá vakcína pokračuje rozprávaním o zabudnutí, ktoré napokon viedlo k obrovskému objavu. Neskôr sa rozšíril po celej planéte a pomohol vyhubiť mnoho chorôb.
V predchádzajúcom článku, sme
K veľkým odporcom očkovania patril košický lekár Fridrich Jakub Fuker (1749- 1805). V diele O zdraví a chorobách Uhorska dokonca varuje pred ukameňovaním všetkých očkovateľov kiahní. Obyvatelia Uhorska to vraj nenávidia. „V roku 1836 bol v Uhorsku vydaný zákon o povinnom očkovaní proti kiahňam, ktorý si prirodzene našiel odporcov. Šlo v podstate o celosvetový trend, keď nesúhlas s protiepidemickými opatreniami splynul s nedôverou voči autoritám, predovšetkým vrchnosti,“ píše Historická revue.
V 18. a 19. storočí sa pravými kiahňami nakazil každý tretí človek. Mortalita hlavne detí bola desivá. Tento fakt zmenili experimentálne pozorovania Edwarda Jennera. Presne 14. mája 1796 zaznamenal, že dojička kráv, ktorá práve prekonávala kravské kiahne, nikdy nebola nakazená týmto ochorením.
Vtedy sa odhodlal k odvážnemu experimentu a navždy zmenil dejiny očkovania. Iba osem ročného chlapca zaočkoval do oboch paží tekutinou z vredu mladej dojičky. Chlapec síce ochorel, ale po čase sa z ochorenia plne uzdravil. Následne ho Jenner znovu zaočkoval. Ako očkovaciu látku však použil hnis z pravých kiahní. Stalo sa, čo predpokladal. Chlapec sa viac nenakazil.
Jennerova metóda si našla uplatnenie okrem Európy aj v Amerike a Rusku. Stálo za ňou mnoho stúpencov a proti nej ešte viac odporcov. Rozdiel medzi variolizáciou a Jennerovým očkovaním bol prelomový. Prvá metóda spočívala v prenose živých organizmov infekcie pravých kiahní z človeka na človeka. Druhý spôsob bol prenos humanizovaného materiálu z kravských kiahní.
Ako sme spomínali v I. diele, termín vakcinácia pomenoval L. Pasteur. Vakcinácia je slovo odvodené z latinského vacca - krava. Urobil to na počesť toho, keď objavil látku na očkovanie nie ľudskej choroby, ale vtáčej cholery. Pasteurovi sa baktérie cholery podarilo izolovať a rozmnožiť. Jedného zo svojich asistentov poveril, aby zdravé sliepky izolantom zámerne nakazil. Asistent však zabudol. Spomenul si po mesiaci, a tak sliepky zaočkoval starým roztokom. Všetky prežili a keď im podal čerstvú bakteriálnu kultúru, boli už imúnne.
Teda podal pôvodcu ochorenia v oslabenej forme. De facto vznikla nová metóda očkovania. Vakcíny proti antraxu (sneti slezinovej) a proti besnote boli skúmaná rovnakým spôsobom. „Pokusným králikom“ bol tentokrát deväťročný chlapec ( vakcináciu podstúpil 13-krát). Postupne prišla vakcína proti tuberkulóze, cholere a malárii, za ktorou stál Robert Koch (1843-1910), laureát Nobelovej ceny v roku 1905.
V Uhorsku najskôr očkovanie prebiehalo variolizáciou. Pokiaľ ide o medicínsky pokrok, držalo krok s Anglickom. Veľkým zástancom tejto metódy bol prešporský lekár Zachariáš Teofil Huszty (1754-1803).
„Bol zarytým zástancom nového farmakoterapeutického a farmakobiologického myslenia. Staval sa veľmi kriticky k rôznym ľudovým receptom, ktorými sa ľudia zvykli liečiť. Tiež ostro vystupoval proti lekárom, ktorý očkovanie zatracovali. Už v 1795 verejne zaočkoval proti pravým kiahňam svoju dcéru ako príklad pre ostatných rodičov,“ píše magazín Historická revue. V roku 1801 už deti bežne vakcinoval.
Choroba pravých kiahní neobchádzala ani domy panovníkov. Vírus vzal dve deti Márii Terézii. Na kiahne zomrela v roku 1763 aj jej nevesta, manželka Jozefa II. Izabela Parmská. A tak sa zdalo, že aristokracia chce ísť príkladom.
Opak bol však pravdou. Vidiecke obyvateľstvo očkovaniu neverilo. Lekári, kňazi, učitelia sa márne usilovali propagovať očkovanie medzi poddanými. Najznámejší bol Juraj Palkovič (1769-1850), profesor evanjelického lýcea. Prekladal odborné práce zo zahraničia a apeloval najmä na farárov, aby medzi ľuďmi kázali potrebu očkovania. Vznikla Liga proti očkovaniu a po novelizácii zákona dokonca Liga proti povinnému očkovaniu.
Zlomovým bodom v Uhorsku bol zákonný článok XIV z roku 1867. V 12. kapitole sú epidémie a očkovania a v 13. kapitole sa špecifikuje očkovanie. Očkovanie je podľa článku každoročné a vo všetkých obciach. Rodičia a poručníci boli povinní očkovať deti v prvom roku života. „Očkovať môže iba lekár, ktorého diplom je v Uhorsku platný a tento lekár je tiež pod hrozbou trestu zodpovedný za očkovaciu látku. Lekári sú za očkovanie platení štátom a štát na celý priebeh očkovania dohliada prostredníctvom ministerstva vnútra,“ píše Historická revue.
Tento zákon bol uplatnený aj po prvej svetovej vojne, keď ho schválilo Národné zhromaždenie Československej republiky v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní evidujeme v ČSR v roku 1924.
Práve kvôli očkovaniu. Od roku 1945 sa v Bratislave začalo očkovať aj proti týfusu a cholere. O rok prišiel na rad záškrt. Neskôr tuberkulóza (1953), tetanus (1958), čierny kašeľ (1958) a osýpky (1969). Už celé desaťročia sa tieto infekčné ochorenia pravdepodobne nevyskytujú. Pravé kiahne boli oficiálne vyhlásené za zneškodnené dňa 17. apríla 1978 Svetovou zdravotníckou organizáciou. A je to zásluhou tak nenávidených a pritom prospešných vakcín.
Na druhej strane sa už nikdy nedozvieme, koľko ľudských obetí si vyžiadal vedecký pokrok na ceste k zastaveniu šírenia ochorení. Nespočetné množstvá pokusov na deťoch i dospelých. A tak obraz doby minulej možno v prenesenom význame chápať ako obraz doby dnešnej.
Hrozba ukameňovania
V predchádzajúcom článku, sme
Krátke dejiny očkovania alebo Ako vznikla prvá vakcína (I.)
dve mená, ktoré v dejinách významne ovplyvnili boj proti pandémii. Hovorili sme aj o vysoko infekčnom ochorení - pravých kiahňach a prvých pokusoch o ich liečenie. Najprv skôr netradičné, postupom času čoraz sofistikovanejšie. Ľudstvo pochopilo význam vakcinácie aj napriek často oprávnenej kritike.
20 | 02 | 2021
|
Ivan Mihale
Krátke dejiny očkovania alebo Ako vznikla prvá vakcína (I.)
20 | 02 | 2021
|
Ivan Mihale
K veľkým odporcom očkovania patril košický lekár Fridrich Jakub Fuker (1749- 1805). V diele O zdraví a chorobách Uhorska dokonca varuje pred ukameňovaním všetkých očkovateľov kiahní. Obyvatelia Uhorska to vraj nenávidia. „V roku 1836 bol v Uhorsku vydaný zákon o povinnom očkovaní proti kiahňam, ktorý si prirodzene našiel odporcov. Šlo v podstate o celosvetový trend, keď nesúhlas s protiepidemickými opatreniami splynul s nedôverou voči autoritám, predovšetkým vrchnosti,“ píše Historická revue.
Z kravína k pokroku
V 18. a 19. storočí sa pravými kiahňami nakazil každý tretí človek. Mortalita hlavne detí bola desivá. Tento fakt zmenili experimentálne pozorovania Edwarda Jennera. Presne 14. mája 1796 zaznamenal, že dojička kráv, ktorá práve prekonávala kravské kiahne, nikdy nebola nakazená týmto ochorením.
Vtedy sa odhodlal k odvážnemu experimentu a navždy zmenil dejiny očkovania. Iba osem ročného chlapca zaočkoval do oboch paží tekutinou z vredu mladej dojičky. Chlapec síce ochorel, ale po čase sa z ochorenia plne uzdravil. Následne ho Jenner znovu zaočkoval. Ako očkovaciu látku však použil hnis z pravých kiahní. Stalo sa, čo predpokladal. Chlapec sa viac nenakazil.
Zabudol, vynašiel
Jennerova metóda si našla uplatnenie okrem Európy aj v Amerike a Rusku. Stálo za ňou mnoho stúpencov a proti nej ešte viac odporcov. Rozdiel medzi variolizáciou a Jennerovým očkovaním bol prelomový. Prvá metóda spočívala v prenose živých organizmov infekcie pravých kiahní z človeka na človeka. Druhý spôsob bol prenos humanizovaného materiálu z kravských kiahní.
Ruský fond priamych investícií verí, že Slovensko schváli vakcínu Sputnik V
Ruský fond priamych investícií počíta s tým, že vakcína Sputnik bude na Slovensku schválená. V sobotu to v rozhovore pre televíznu stanicu Rossija 24 uviedol riaditeľ fondu Kirill Dmitrijev, informuje portál Sputnik.
Čítať ďalej
21 | 02 | 2021
|
Marek Molnár
Ako sme spomínali v I. diele, termín vakcinácia pomenoval L. Pasteur. Vakcinácia je slovo odvodené z latinského vacca - krava. Urobil to na počesť toho, keď objavil látku na očkovanie nie ľudskej choroby, ale vtáčej cholery. Pasteurovi sa baktérie cholery podarilo izolovať a rozmnožiť. Jedného zo svojich asistentov poveril, aby zdravé sliepky izolantom zámerne nakazil. Asistent však zabudol. Spomenul si po mesiaci, a tak sliepky zaočkoval starým roztokom. Všetky prežili a keď im podal čerstvú bakteriálnu kultúru, boli už imúnne.
Teda podal pôvodcu ochorenia v oslabenej forme. De facto vznikla nová metóda očkovania. Vakcíny proti antraxu (sneti slezinovej) a proti besnote boli skúmaná rovnakým spôsobom. „Pokusným králikom“ bol tentokrát deväťročný chlapec ( vakcináciu podstúpil 13-krát). Postupne prišla vakcína proti tuberkulóze, cholere a malárii, za ktorou stál Robert Koch (1843-1910), laureát Nobelovej ceny v roku 1905.
Očkovanie v Uhorsku
V Uhorsku najskôr očkovanie prebiehalo variolizáciou. Pokiaľ ide o medicínsky pokrok, držalo krok s Anglickom. Veľkým zástancom tejto metódy bol prešporský lekár Zachariáš Teofil Huszty (1754-1803).
„Bol zarytým zástancom nového farmakoterapeutického a farmakobiologického myslenia. Staval sa veľmi kriticky k rôznym ľudovým receptom, ktorými sa ľudia zvykli liečiť. Tiež ostro vystupoval proti lekárom, ktorý očkovanie zatracovali. Už v 1795 verejne zaočkoval proti pravým kiahňam svoju dcéru ako príklad pre ostatných rodičov,“ píše magazín Historická revue. V roku 1801 už deti bežne vakcinoval.
Habsburgovci sa tiež očkovali
Choroba pravých kiahní neobchádzala ani domy panovníkov. Vírus vzal dve deti Márii Terézii. Na kiahne zomrela v roku 1763 aj jej nevesta, manželka Jozefa II. Izabela Parmská. A tak sa zdalo, že aristokracia chce ísť príkladom.
V Nemecku sa odmietlo dať očkovať vakcínou AstraZeneca množstvo zdravotníkov
21 | 02 | 2021
|
editor01hd
Opak bol však pravdou. Vidiecke obyvateľstvo očkovaniu neverilo. Lekári, kňazi, učitelia sa márne usilovali propagovať očkovanie medzi poddanými. Najznámejší bol Juraj Palkovič (1769-1850), profesor evanjelického lýcea. Prekladal odborné práce zo zahraničia a apeloval najmä na farárov, aby medzi ľuďmi kázali potrebu očkovania. Vznikla Liga proti očkovaniu a po novelizácii zákona dokonca Liga proti povinnému očkovaniu.
Zlomovým bodom v Uhorsku bol zákonný článok XIV z roku 1867. V 12. kapitole sú epidémie a očkovania a v 13. kapitole sa špecifikuje očkovanie. Očkovanie je podľa článku každoročné a vo všetkých obciach. Rodičia a poručníci boli povinní očkovať deti v prvom roku života. „Očkovať môže iba lekár, ktorého diplom je v Uhorsku platný a tento lekár je tiež pod hrozbou trestu zodpovedný za očkovaciu látku. Lekári sú za očkovanie platení štátom a štát na celý priebeh očkovania dohliada prostredníctvom ministerstva vnútra,“ píše Historická revue.
Tento zákon bol uplatnený aj po prvej svetovej vojne, keď ho schválilo Národné zhromaždenie Československej republiky v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní evidujeme v ČSR v roku 1924.
A prečo zmizli niektoré choroby?
Práve kvôli očkovaniu. Od roku 1945 sa v Bratislave začalo očkovať aj proti týfusu a cholere. O rok prišiel na rad záškrt. Neskôr tuberkulóza (1953), tetanus (1958), čierny kašeľ (1958) a osýpky (1969). Už celé desaťročia sa tieto infekčné ochorenia pravdepodobne nevyskytujú. Pravé kiahne boli oficiálne vyhlásené za zneškodnené dňa 17. apríla 1978 Svetovou zdravotníckou organizáciou. A je to zásluhou tak nenávidených a pritom prospešných vakcín.
Na druhej strane sa už nikdy nedozvieme, koľko ľudských obetí si vyžiadal vedecký pokrok na ceste k zastaveniu šírenia ochorení. Nespočetné množstvá pokusov na deťoch i dospelých. A tak obraz doby minulej možno v prenesenom význame chápať ako obraz doby dnešnej.
Krátke dejiny očkovania alebo Ako vznikla prvá vakcína (I.)
20 | 02 | 2021
|
Ivan Mihale
Zdieľať tento článok