"Prečo s pobavením? Nie som veľmi útlocitný, ale dovoľte podotknúť, že ja si niečo podobné zažívam roky.

A formát je rovnaký. Akurát v mojom prípade stavidlá nenávisti neotvoril premiér, ale SME, Markíza, RTVS, Denník N, bulvár... Úprimne, ak by som spadol z Marsu a prečítal si všetky tie články o mne samom, tiež by som na takého človeka bol riadne naštvaný," konštatuje Draxler.

"Týmto ľuďom je jednoducho jedno, akú spŕšku lží na niekoho vypustia. V mojom prípade bolo hlavným prečinom to, že som prijal ministerskú nomináciu od Smeru. A ešte, že som sa netajil tým, že Václava Havla nepovažujem za prenikavého intelektuála. A že si nemyslím, že musíme byť stále v predklone voči tomu, čo k nám prichádza alebo údajne prichádza z "vyspelého Západu", ale že máme mať snahu trochu samostatne premýšľať," podotýka exminister.

Mimochodom, pokračuje Draxler, pocit bizarnosti zažijete, keď vidíte novinárov trpko sa sťažovať, že ich napríklad chvíľkami sledovalo Kočnerovo komando. Úprimne, ja som jeden čas nemohol ani normálne zájsť do reštaurácie bez toho, aby ma buď paparazzi , alebo nejakí zlomyseľní občania nefotili.

"Iste, takéto veci sa do určitej miery dejú aj v niektorých ďalších krajinách. Naozaj je to v určitej miere súčasť politických hier a špinavostí. Ale naozaj by som bol opatrný v rozhorčeniach a urážlivosti na to, ako sa nejakému favoritovi a nám "zrazu" deje niečo zlé. Pri hľadaní vinníkov možno stačí pozrieť sa do zrkadla," uzatvára J.Draxler.