Bol Václav Havel eštebák či agent vplyvu? (Pavol Janík)
21 | 02 | 2021 I sefredaktor
Uplynuli tri desaťročia od známej aféry Bartončík, ktorú objektívne treba pokladať skôr za aféru Havel, pretože vtedajší komunistami zvolený prezident Václav Havel hneď v zárodku demokratického systému flagrantne ukázal, že v novej ére nepôjde o súťaž programov, ale podrazov.
Pripomeňme si základné fakty. Josef Bartončík sa v rámci politických zmien po 17. novembri 1989 stal predsedom ČSL (Československá strana lidová), ktorá si doplnila názov na KDU-ČSL (Křesťanská a demokratická unie – Československá strana lidová). Tesne pred voľbami v júni 1990 (počas predvolebného moratória) námestník federálneho ministra vnútra Jan Ruml vystúpil vo vtedy jedinej (teda monopolnej) Československej televízii s tvrdením, že J. Bartončík bol za socializmu tajný spolupracovník Štátnej bezpečnosti.
V afére sa vehementne osobne angažoval prezident Václav Havel (mimochodom – sám vedený v evidencii ŠtB ako kandidát tajnej spolupráce), ktorý vyhlásil, že prípad bol zverejnený preto, lebo mu J. Bartončík sľúbil, že sám odstúpi, čo však obvinený politický konkurent poprel. Prezidentove slová potvrdzovali J. Ruml a prezidentov poradca Jiří Křižan (tiež sám vedený v evidencii ŠtB ako kandidát tajnej spolupráce). Navyše o tom, že išlo o cieľavedomý podraz, svedčí skutočnosť, že stretnutie Václava Havla s Josefom Bartončíkom sa údajne konalo iba medzi štyrmi očami. Vzhľadom na počet svedkov bolo tých očí a uší akosi priveľa.
Strojcovia aféry dokonca nechali na tlačovej konferencii vystúpiť aj dôstojníka ŠtB, ktorý mal za socializmu v pôsobnosti kontrarozviedkovú ochranu politickej strany ČSL, čo sa vo výsledku tiež obracia proti Václavovi Havlovi a jeho spoločníkom, pretože to jednoznačne poukazuje na ich prinajmenšom dobré vzťahy, teda presnejšie povedané tesnú spoluprácu s ŠtB.
Jednoducho – tzv. aféra Bartončík bola priehľadná špinavosť Václava Havla a spol. s cieľom poškodiť politickú konkurenciu už v prvých demokratických voľbách vo vtedajšom Československu. Odvtedy sa z politických špinavostí stala v našej federácii a po jej rozdelení v oboch nástupníckych republikách základná športová disciplína. Viac ako tridsaťročné skúsenosti potvrdili, že programy a slogany, nemajú nič spoločné s realitou a zodpovedajú známej anekdote, že nikto vám nemôže dať to, čo vám my môžeme sľúbiť.
Navždy zostane záhadou, či bol Václav Havel eštebák, disident alebo agent vplyvu, pričom treba zdôrazniť, že uvedené možnosti sa navzájom vôbec nevylučujú, ale naopak sa súbežne veľmi vhodne dopĺňajú. V tejto súvislosti je azda vhodné širšej čitateľskej verejnosti vysvetliť, že agent vplyvu je človek vo významnom postavení, ktorý využíva svoju pozíciu na ovplyvňovanie verejnej mienky alebo prijímanie rozhodnutí, aby sa dosiahli výsledky v prospech krajiny, ktorej spravodajská služba ho riadi.
Autor: Pavol Janík je básnik a publicista. Jeho diela preložili do 27 jazykov a publikovali v 45 krajinách.
Pripomeňme si základné fakty. Josef Bartončík sa v rámci politických zmien po 17. novembri 1989 stal predsedom ČSL (Československá strana lidová), ktorá si doplnila názov na KDU-ČSL (Křesťanská a demokratická unie – Československá strana lidová). Tesne pred voľbami v júni 1990 (počas predvolebného moratória) námestník federálneho ministra vnútra Jan Ruml vystúpil vo vtedy jedinej (teda monopolnej) Československej televízii s tvrdením, že J. Bartončík bol za socializmu tajný spolupracovník Štátnej bezpečnosti.
V afére sa vehementne osobne angažoval prezident Václav Havel (mimochodom – sám vedený v evidencii ŠtB ako kandidát tajnej spolupráce), ktorý vyhlásil, že prípad bol zverejnený preto, lebo mu J. Bartončík sľúbil, že sám odstúpi, čo však obvinený politický konkurent poprel. Prezidentove slová potvrdzovali J. Ruml a prezidentov poradca Jiří Křižan (tiež sám vedený v evidencii ŠtB ako kandidát tajnej spolupráce). Navyše o tom, že išlo o cieľavedomý podraz, svedčí skutočnosť, že stretnutie Václava Havla s Josefom Bartončíkom sa údajne konalo iba medzi štyrmi očami. Vzhľadom na počet svedkov bolo tých očí a uší akosi priveľa.
Strojcovia aféry dokonca nechali na tlačovej konferencii vystúpiť aj dôstojníka ŠtB, ktorý mal za socializmu v pôsobnosti kontrarozviedkovú ochranu politickej strany ČSL, čo sa vo výsledku tiež obracia proti Václavovi Havlovi a jeho spoločníkom, pretože to jednoznačne poukazuje na ich prinajmenšom dobré vzťahy, teda presnejšie povedané tesnú spoluprácu s ŠtB.
Jednoducho – tzv. aféra Bartončík bola priehľadná špinavosť Václava Havla a spol. s cieľom poškodiť politickú konkurenciu už v prvých demokratických voľbách vo vtedajšom Československu. Odvtedy sa z politických špinavostí stala v našej federácii a po jej rozdelení v oboch nástupníckych republikách základná športová disciplína. Viac ako tridsaťročné skúsenosti potvrdili, že programy a slogany, nemajú nič spoločné s realitou a zodpovedajú známej anekdote, že nikto vám nemôže dať to, čo vám my môžeme sľúbiť.
Navždy zostane záhadou, či bol Václav Havel eštebák, disident alebo agent vplyvu, pričom treba zdôrazniť, že uvedené možnosti sa navzájom vôbec nevylučujú, ale naopak sa súbežne veľmi vhodne dopĺňajú. V tejto súvislosti je azda vhodné širšej čitateľskej verejnosti vysvetliť, že agent vplyvu je človek vo významnom postavení, ktorý využíva svoju pozíciu na ovplyvňovanie verejnej mienky alebo prijímanie rozhodnutí, aby sa dosiahli výsledky v prospech krajiny, ktorej spravodajská služba ho riadi.
Autor: Pavol Janík je básnik a publicista. Jeho diela preložili do 27 jazykov a publikovali v 45 krajinách.
Zdieľať tento článok