Problém s údajmi z hospitalizácií je komplikovaný. Totiž, my celkom dobré dáta o počte hospitalizovaných na COVIDových lôžkach máme. Na prvý pohľad to môže stačiť, ale nie vtedy, keď nevieme poriadne povedať, či ich počet stúpa kvôli rastu novohospitalizovaných, alebo predlžovaniu hospitalizácií, prípade prekladom z neCOVIDOvých lôžok na COVIDové.

No a na to potrebujeme presné dáta o príjmoch, prekladoch a prepusteniach. Tie dáta sa vykazujú, ale, žiaľ, nesedia s tými dátami o obsadenosti lôžok. Nižšie si môžete pozrieť porovnanie týchto časových radov, ktoré urobil Martin Šuster z dát, ktoré zverejňuje Inštitút zdravotníckych analýz verejnosti na GitHube. Grafy som si požičal a nájdete ich pod týmto postom, Martinove pôvodné a moje komentáre sú uvedené priamo pri grafoch.

Tie rozdiely sú obrovské, dáta sa zdajú byť posunuté o jeden deň, čo by nebol taký problém, ale to, že raz sa zhodujú len s potvrdenými hospitalizáciami, inokedy so všetkými vrátane suspektných, a inokedy s ničím, tak to je problém. O to väčší, že tie dáta ukazujú momentálne iný, klesajúci trend, kým tie, ktorým dôverujeme viac, vykazujú rastúci trend. Tie výchylky sú v stovkách ľudí, čo je teda v čase, keď potrebujeme pomerne presné informácie o tom, koľko lôžok reprofilizovať a ako manažovať pacientov v rámci krajiny. Preto je to reálny problém nielen pre matematické modelovanie, ktoré samozrejme potrebuje tieto dáta čo najpresnejšie, ale aj pre nastavovanie opatrení, ktoré sa nás všetkých týkajú.

A tie matematické modely nie sú len tak pre srandu, potrebuje ich samotné ministerstvo, ktorému chceme pomôcť, len to momentálne pre neistotu v dátach nie je možné. Totiž, potrebovali by sme predikcie hospitalizácii na úrovni jednotlivých nemocníc. No a tam je situácia ešte horšia, lebo tie veľké rozdiely na celoštátnej úrovni sú spôsobené ešte väčšími relatívnymi rozdielmi na krajskej, okresnej, či úrovni jednotlivých nemocníc. My aj vieme, akým spôsobom tento problém vzniká, vie to aj ministerstvo, s ktorým sme toto už riešili.

Mám však aj dobré správy: Matej Misik z IZA ma informoval, že na odstránení toho problému sa pracuje a väčšina nemocníc už reportuje presnejšie čísla, t. j. individuálne záznamy sa tam už blížia k reportovaným súhrnným číslam. To je pokrok a snáď sa podarí v krátkom čase dostať dáta pod kontrolu aj v tej granularite, ktorá je potrebná a v tejto dobe nevyhnutná. Lebo štátny tajomník Peter Stachura už skutočne potrebuje túto pomoc, aby vedel lepšie situáciu v nemocniciach riešiť.

Pomohla by samozrejme aj informácia o veku, ale tá len k tým prípadom na modrej krivke, ktorá nesedí s tými dátami, ktorým veríme nielen my ale aj ministerstvo. To je problém, lebo keď nesedia v dátach ani trendy či rastieme alebo klesáme, tak sa je ťažké o ne príliš opierať.

Tento problém sa objavuje samozrejme aj v iných dátových radoch, napríklad pri umelých pľúcnych ventiláciách. Martin Huba pripravil temný obrázok, ktorý si tiež môžete pozrieť nižšie. Všetko naznačuje, že UPV by mali klesať, ale oni stúpajú. Ako to povedal on sám, zdá sa, že sa nám na umelých pľúcnych ventiláciách hromadia čierni pasažieri.

My však vieme, že to čierni pasažieri nie sú, sú to ľudia, ktorí bojujú o život a my im držíme palce, nech to zvládnu. Chyba je len v reportovaných štatistikách, kde sa niekde reportuje medzi UPV aj HighFlow kyslík a inde nie. Tak ako v prepusteniach sú niekde zahrnuté úmrtia a inde nie. Jasné, tieto časové rady sa občas niekde náhodne pretínajú, ale asi každému je jasné, že nastavovať podľa tohto opatrenia je nielen neefektívne, ale aj nebezpečné, pretože zlé nastavené opatrenia nás môžu aj ohroziť.

V utorok som povedal, že nevieme, aké parametre majú testy v školách. Myslel som samozrejme tie nové druhy antigénových testov pre výter z nosa, ktorých nákup sa však už následne zastavil. Jednoducho sme opäť išli do rizika ako v októbri pri nákupe testov RapiGen (inak tie sa vraj zase niekde objavili, pozor!), keď sme kúpili kocúra vo vreci a ten napokon nemňaukal.

Jednoducho už dobre vieme, že sa nedá spoliehať na príbalové letáky a pred väčšími nákupmi je potrebné robiť aspoň menšie validačné štúdie. Tie školy chceme mať otvorené dlhodobo, nielen týždeň či dva. Ak nebudeme schopní deti spoľahlivo testovať, tak im nebudeme schopní poskytnúť ani štatisticky bezpečné prezenčné vzdelávanie a budú sa musieť vrátiť domov.

Bola by škoda, ak by to bolo len kvôli šetreniu či nedopatreniu, prípadne nepreverení si testov vopred. Vhodné diagnostické nástroje už určite existujú, potrebujeme ich už len zaviesť do praxe.

Ohľadom vhodných nástrojov - kloktacie testy schválene včera sú presne takým nástrojom. Pilotné štúdie dopadli výborne, ide o overené technológiu, 5 poskytovateľov ponúka aj dostatočnú diverzifikáciu, aby sme neskôr vedeli veci aj spätne porovnať a vyhodnotiť.

Je skvelé, že sa to pohlo ďalej. Cena je zatiaľ vysoká, ale môj predpoklad je ten, že po vyskúšaní si celého procesu budeme schopní výrazne optimalizovať.

O správnej kombinácii kloktacích a antigénových testov písal vo svojom statuse skvelo Martin Smatana, stojí za to si jeho post prečítať aj dvakrát.

Včera som mal to šťastie a mohol som konzultovať viacero vecí priamo s ľuďmi z ÚVZ a RÚVZ. Oni zbierajú pomerne dosť dát, a aj ich reportujú ECDC. Je škoda, že poslednú analýzu detailnejších dát sme videli v správe UVZ v septembri 2020, odvtedy vidíme len tie diapozitívy, ktoré sú prezentované na tlačových konferenciách. Tie sú užitočné, ale tie údaje z UVZ by verejnosti pomohli sa lepšie orientovať. (Prehľad podrobných reportov nájdete na https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/

Sekcia "COVID-19 na Slovensku – prehľad aktuálnej situácie", kliknite na "Všetky analýzy".)

Čiže vieme povedať, aké povolania sú u nás najviac infikované, vieme veľmi hrubo aj povedať, kde sa ľudia nakazujú (z cca. dvoch tretín sú to ich vlastné domácnosti), ale tieto dáta nie sú zverejňované a ľudia podľa toho nemajú ako prispôsobovať svoje správanie, svoju obozretnosť, či pohľad na celú pandémiu a riziká s ňou spojené. Práve správanie občanov sa teraz najčastejšie spomína ako to, v ktorom máme počas lockdownu najväčšie rezervy. Viac informácií presne v tomto smere (a možno menej v iných) by im mohlo výrazne pomôcť. A nielen im, nám všetkým.

Premenovanie plošného testovania na plošný skríning bolo spojené s tlačovou besedou, na ktorej nám bolo vysvetlené, že jeho veľkým cieľom je okrem iného aj zistenie, ako na tom sme.

Tak ja teda neviem, boli z toho januárového celoplošného nejaké tri rôzne obrázky s číslami, ktoré si novinári z nich obkreslili, ale inak sme žiadne výstupy nevideli. Teda vieme to, že v okresoch Kežmarok, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Nitra a v Bratislave sa čísla kontrolovali a následne menili. Tie ostatné sa neprepočítavali a tak dodnes netušíme, či boli správne, keďže v tých prepočítavaných bola chybovosť 100%.

Vlastne stále nerozumieme, ako mohla byť v Bratislave pozitivita testov mimo nemocníc okolo 0,8%, ale s nemocnicami nad 1,3%. To by asi bolo ťažké s tým stavom v nemocniciach dostať sa v meste pod 0,5%. Vlastne možno aj nemožné, ak by tam boli hospitalizovaní pacienti z iných okresov.

Pritom uverejnenie dát po jednotlivých odberových miestach na Slovensku by pomohlo mnohému. Odhaliť systematické chyby v testovaní, správanie ľudí počas testovania (kedy sa chodia testovať, a ako voliť optimálne štruktúru testovania), pomohlo by to presnejšie pozorovať trendy priestorového šírenia infekcie atď. Hlavne by skríning bol skríningom, lebo by vygeneroval dáta. Áno, ani ja neverím, že tie dáta budú niekedy zverejnené. V novembri ešte boli, ale za ten čas sme prekročili množstvo bariér. Až tam sme sa dostali, presne tam.

Jáj, covid automat, tak k tomu niekedy inokedy. Je to na dlho. Je toho všetkého samozrejme ešte oveľa viac, čo tvorí slovenské dátové peklo.

Nedá mi však nepochváliť ministerstvo zdravotníctva, ktoré dnes v svojom zvyčajnom poste o 10:00 oznámilo, že: "Celkový počet neaktívnych prípadov je 333 977. Ide o osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID-19 či už s klinickým obrazom alebo bezpríznakovo a od zistenia pozitívneho testu uplynuli 2 až 4 týždne u ambulantne liečených pacientov a 6 týždňov u hospitalizovaných pacientov.

Ministerstvo uviedlo, že všetky krajiny sveta prešli vzhľadom na obrovské počty pozitívnych prípadov a chorých osôb na vykazovanie neaktívnych prípadov, nakoľko zisťovanie pretrvávania zdravotných ťažkostí u takéhoto množstva postihnutých osôb nie je reálne možné."

Bravó, veľmi ma to potešilo, ale nabudúce bude možno lepšie reagovať na mesiac trvajúce pripomienky, ktoré im posielali občania, a nemuseli sme mať medzinárodnú hanbu. Počet akútnych prípadov nám napokon našťastie neklesol pod nulu, aj keď tento úspech sa viacerí chystali oslavovať ako veľké víťazstvo nad pandémiou (sorry), ale medzinárodná hanba aj tak trochu bola, Našťastie nie v New York Times, či Guardian, ale len v Maďarsku.

Takže, môj prejav v utorok bol skutočne pomerne stručný, ale nie je možné čítať na tlačovke dlhé litánie. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých nepresnosť mohla osobne nesprávne zasiahnuť. Pre mňa je strašné to, že niektoré veci sa riešia až potom, čo také prejavy odznejú.

Pre všetkých by bolo lepšie, pre mňa určite, ak by som mohol hovoriť o tom, že naše dáta sú dobré a vidíme v nich, čo nás čaká. Aj keď by to bolo možno nepríjemné vidieť zhoršenie, ak by prichádzalo, ale vedeli by sme sa na to aspoň lepšie pripraviť. Či nie?