Fiasko špeciálnej prokuratúry: Najvyšší súd rozhodol, že na stíhanie Haščáka chýbajú dôkazy
19 | 02 | 2021 I sefredaktor
Najvyšší súd v uznesení, ktorým prepustil finančníka Jaroslava Haščáka a Danu Arpášovú, upozorňuje na nedostatok dôkazov. Nestačí, že niečo vyzerá podozrivo, ak nie sú dôkazy o spáchaní zločinov, tvrdí súd. Informácie zo súdneho rozhodnutia priniesol portál aktuality.sk.
Jaroslava Haščáka zadržala polícia začiatkom decembra 2020. Obvinili ho z korupcie a z prania špinavých peňazí. Podľa polície vyniesol v minulosti bývalý siskár Ľubomír Arpáš zvukové nahrávky v kauze Gorila.
Podľa obvinenia ich mal predať Haščákovi skrytou formou tak, že Arpášova firma dodávala firme z portfólia Penty analýzy, za čo dostávala nemalé peniaze – dohromady šesť miliónov korún (v prepočte 194-tisíc eur).
Podľa Najvyššieho súdu sa polícii a prokuratúre nepodarilo zabezpečiť také dôkazy, „ktoré by v tomto štádiu umožňovali vyvodiť podozrenia v určitej rozumnej miere pravdepodobnosti, že obvinení sa dopustili skutkov tak, ako sú im kladené za vinu”. Súd tiež konštatoval, že nebola splnená ani materiálna podmienka väzby – teda dôvodnosť trestného stíhania. Senát však zároveň pripomenul, že rozhodnutie o prepustení z väzby nie je rozhodnutím o nevine obvinených.
Špecializovaný trestný súd pritom nemal pochybnosti o Haščákovom trestnom stíhaní. Vymenoval aj celý rad dôkazov – vrátane výpovedí viacerých svedkov. Senátu Najvyššieho súdu však napriek tomu chýbajú konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali nastolené podozrenia. Polícia a prokuratúra podľa súdu nezabezpečili ani dostatok kvalitných dôkazov, ktoré by potvrdzovali dôvodnosť podozrenia z prania špinavých peňazí.
Súd upozorňuje, že aby bolo možné stíhať trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti, musí byť jasný prvotný trestný čin, kde sa peniaze „objavili”, v tomto prípade napríklad podplácanie.
Zhromaždené svedecké výpovede podľa NS SR jednoznačne nevyznievajú v neprospech obvineného. „Materiálna podmienka rozhodovania o väzbe spočívajúca v dôvodnosti trestného stíhania v prejednávanej veci teda splnená nebola,“ uvádza NS SR.
Podľa vzneseného obvinenia poskytol Haščák sumu 194 765 eur za získanie dokumentov, ktoré boli v Slovenskej informačnej službe evidované ako „Dôverné“ a označené ako spis Gorila. Finančné prostriedky boli podľa orgánov činných v trestnom konaní v období rokov 2006 až 2008 v spolupráci s obvinenými bývalými príslušníkmi Slovenskej informačnej služby vyplatené prostredníctvom platieb za fiktívne poradenské služby.
Súd vyčíta, že nemal k dispozícii napríklad informácie z prostredia SIS, s ktorými sa malo protiprávne manipulovať. Keďže boli získané na základe odposluchov – celý spis Gorila vznikol odpočúvaním bytu na Vazovovej ulici v Bratislave – Najvyšší súd žiadal aj príkazy súdov na nasadenie odposluchov. Len tak by podľa uznesenia dokázal senát posúdiť, či sú takto získané informácie ako dôkazy vôbec použiteľné.
„Na tento účel, z už uvedených dôvodov, nemôžu slúžiť informácie zverejnené na internete. Pokiaľ snáď tieto informácie mali byť obsiahnuté na USB kľúči označenom ako stopa číslo 21, ani tento dôkaz súčasťou spisu nie je,” píše sudca. Takzvaná stopa číslo 21 je USB kľúč s nahrávkou Gorila, ktorý sa našiel u Mariana Kočnera.
Špecializovaný trestný súd hovoril aj o úpornej snahe Haščáka venovať sa kauze Gorila. Spomínal napríklad aktivity médií z portfólia Penty a tiež na samostatnej internetovej stránke. Ani tu však Najvyšší súd nesúhlasí.
Súd tiež upozorňuje, že hoci môžu transakcie či poradenstvo medzi Arpášovcami a Haščákom vyzerať akokoľvek podozrivo, neznamená to automaticky, že sa dopustili trestných činov, pre ktoré sú teraz obvinení. „Len podozrenie, že obvinení mali naliehavý záujem na tom, aby ich zmluvný vzťah a z neho pochádzajúci nárok na vyplatenie odmeny zostali len v polohe čisto obchodného, hoci pomerne neštandardného kontraktu, bez existencie dôkazov obsiahnutých v spise a z nich plynúcich skutočností, ktoré by takéto podozrenie podporovali, nestačí,” napísal tiež Najvyšší súd v uznesení.
Zdieľať tento článok