Nad samovraždami obvinených a kajúcnikov nemôžeme mávnuť rukou a tváriť sa, že sa nás to netýka. Úniky zo spisov, porušovanie práva a mediálne lynčovanie ľudí sa rozmohlo do obludných rozmerov. Niekto to konečne musí zastaviť.

Príliš veľa samovrážd

Ak prijmeme teóriu, že generál Milan Lučanský spáchal v cele samovraždu (to však ešte nie je isté), v krátkom čase sa pokúsili zobrať si život už traja obvinení. Nie hocakí. Policajný exprezident naozaj nebol hockto. Potom sa, našťastie neúspešne, pokúsila vo väzbe siahnuť si na život Monika Jankovská. A v priebehu uplynulého víkendu spáchal samovraždu spolupracujúci obvinený František Böhm.

O týchto prípadoch sa veľa špekuluje, diskutuje a rozpráva. Mnohí poukazujú na to, že podmienky v takzvanej kolúznej väzbe sú na Slovensku na úrovni vojenskej diktatúry. A je na tom niečo pravdy. Ako však dokumentuje prípad zosnulého Böhma, obvinení si siahajú na život, aj keď nie sú vo väzbe. To isté totiž platí o samovraždách Martina Mikulca a Igora Smolena zo zločineckej skupiny takáčovcov. Obaja boli obvinení a zobrali si život na slobode.

Úniky zo spisov

Ak máme pochopiť, o čo tu vlastne ide, musíme urobiť krok späť a opýtať sa, čo majú všetky prípady spoločné. Odpoveď je pomerne jednoduchá. Či je to prípad generála Lučanského, štátnej tajomníčky Jankovskej alebo kajúcnika Böhma, všetky sú sprevádzané masívnymi únikmi z vyšetrovacích spisov. Výpovede obvinených a svedkov sú v médiách doslova hodiny po tom, ako vyšetrovateľ zaznamenal zápisnice o výsluchu.

Z toho vyplývajú určité dôsledky. Úniky zo spisov sú brutálnym porušovaním zákona. A nikto s tým nič nerobí. Úniky sú navyše sprevádzané mediálnymi pohonmi na obvinených a svedkov. Ich výpovede sú nielen publikované, ale často sú aj zámerne skresľované tak, aby v spoločnosti vyvolávali určitú atmosféru. Z toho pramenia vášne, medzi nimi kraľuje predovšetkým nenávisť. Výnimkou nie je ani prianie smrti obvinenému či svedkovi v diskusiách pod článkami a na sociálnych sieťach.

Kto to zastaví?

Aj keď je obvinený stíhaný väzobne, prostredníctvom advokáta alebo sledovania televíznych správ v ústave na výkon väzby dokáže vnímať, akú atmosféru voči nemu vytváranú médiá. Z toho je ľahké odvodiť si, ako asi na ich prípady reaguje verejnosť. Nehovoriac o tom, že o generálovi Lučanskom a Monike Jankovskej médiá nekorektne písali skôr, ako boli vzatí do väzby. To nebolo normálne spravodajstvo, ale mediálny lynč. Trochu iný prípad je kajúcnik Böhm. Nenávisť voči nemu nevyvolali novinári priamo, postarali sa o to však masívne nezákonné úniky zo spisov.

Nikto nevidí do hlavy samovraha. Najmä ako nezanechá list na rozlúčku. V popisovaných prípadoch však môžeme nájsť spoľahlivý vzorec: úniky zo spisov, mediálne manipulácie a indukovaná nenávisť. S touto praxou je potrebné skoncovať. Avšak na to by museli nájsť orgány činné v trestnom konaní odvahu zakročiť proti nezodpovedným médiám. A takým jedincom, ako sú Monika Tódová, Marek Vagovič, Miro Kern, Laura Kellöová a ďalší konšpirátori hlavného prúdu.