Investigatívna žurnalistika neexistuje (Pavol Janík)
15 | 02 | 2021 I sefredaktor

Bezprostredne po tragickej smrti mladého slovenského investigatívneho novinára a jeho priateľky, respektíve po ich vražde, som verejne prezentoval niekoľko závažných skutočností. Predovšetkým som vyjadril sústrasť pozostalým, hoci som obete osobne nepoznal, v živote som nepočul ich mená, nikdy som nečítal nijaký článok usmrteného žurnalistu a asi raz som sa pozrel na server, pre ktorý pracoval, ale viackrát som môj čitateľský pokus neopakoval, pretože nie som schopný a ochotný zvyšovať sledovanosť tzv. hlavného prúdu médií, ktorých neprofesionalita a záľuba v škandalizovaní ma apriórne uráža.


Nechcel som ani rozmnožovať rady tých, ktorí využívajú tragédiu na vlastné zviditeľňovanie. Ani teraz sa nebudem hrať na amatérskeho detektíva a pri tejto príležitosti sa znova priznám, že nepodlieham konšpiračným teóriám, pretože za podstatnejšiu pokladám konšpiračnú prax.


Ak treba sformulovať posolstvo, ktoré zodpovedne reflektuje tragickú udalosť, tak nemožno obísť niekoľko kľúčových tém. Nijaká investigatívna žurnalistika v skutočnosti neexistuje. Vždy ide iba o inscenovaný únik informácií vrátane najznámejšej aféry Watergate, ktorá viedla k rezignácii amerického prezidenta Richarda Nixona na základe článku v The Washington Post. Po vyše troch desaťročiach sa potvrdilo, že tzv. anonymný zdroj investigatívnych novinárov bol zástupca riaditeľa FBI (Federal Bureau of Investigation) Mark Felt, dlho známy len pod krycím označením Deep Throat (Hlboké Hrdlo).


Keby akúkoľvek vraždu pripravovalo slovenské podsvetie, tak by určité signály prostredníctvom svojich ľudí v kriminálnom prostredí mala zachytiť niektorá zo slovenských spravodajských inštitúcií, ktorých je na pomery malej krajiny dosť veľa. Nielen tajné služby – civilná a vojenská, ale aj výzvedné organizačné zložky polície a colnej správy.


Pravdepodobnejšia je možnosť, že si nemenovaná veľmoc objednala destabilizáciu Slovenska a jeho zaradenie medzi nebezpečné krajiny. Tomu zodpovedala aj otázka o vyvodení politických dôsledkov, ktorú hneď na prvej tlačovej konferencii generálneho prokurátora už v zárodku kauzy položil redaktor nemenovaného denníka. Veľavravná bola okamžitá medzinárodne koordinovaná kampaň s cieľom vymeniť vtedajšiu vládnu garnitúru Slovenskej republiky pod vplyvom masívnych protestov a mimoriadneho mediálneho tlaku. V načrtnutých súvislostiach som vtedy pokladal za dôležité zdôrazniť ešte jednu veľmi nešťastnú okolnosť, ktorá medzičasom nadobudla naozaj obludné rozmery. Ide o pokračujúce sústredené úsilie kriminalizovať politikov, pričom sa na ich diskreditáciu využívajú protirečivé svedectvá odsúdených niekoľkonásobných vrahov, ktorí chcú dosiahnuť skrátenie svojich trestov. Je to nebezpečná hra, ktorá môže opäť vracať slovenskému podsvetiu sebavedomie, vyplývajúce zo súčinnosti so špeciálnymi bezpečnostnými štruktúrami. A to je problém, ktorému by mali venovať zvýšenú pozornosť kompetentní štátni činitelia a zodpovední predstavitelia médií. Chápem, že toto moje zbožné želanie je len výkrik do tmy.


Autor: Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 45 krajinách.