Právny „expert“ SaS Alojz Baránik sa pre svoje právne diletanstvo stal už legendou. Pri zmene zákona, ktorý inicioval, aby sa generálnym, či špeciálnym prokurátorom mohol stať aj neprokurátor, sa pozabudlo na to, že Lipšic ako civilná osoba nemá ako požiadať NBU o previerku na prísne tajné a bez previerky nemôže kandidovať.
„Táto súvislosť nám nenapadla. Ani som túto súvislosť nepochopil, že by táto situácia vôbec mohla nastať,“uviedol Baránik, ktorého asi nie bez dôvodu nazval bývalý predseda Najvyššieho súdu Harabin pejoratívne „právnym debilom.“
S previerkou Lipšicovi tak narýchlo pomohol jeho priateľ Milan Krajniak, ktorý zneužil funkciu ministra, a cez svoj rezort požiadal NBU o previerku. Ako dôvod uviedol, že Lipšic bude poskytovať právne služby pre ministerstvo, pritom zastupovanie ministerstva si žiadnu previerku na prísne tajné nevyžaduje. NBU Lipšicovi previerku vydal v rekordne krátkom čase, lebo pri štandardnom postupe, by to do uzavretia kandidátky nestihol. Previerku na prísne tajné mu vydal napriek tomu, že Lipšic je hlavným podozrivým, že ako advokát vynášal informácie z trestných spisov a zverejňoval ich cez svojich spriaznených novinárov. NBU je však len administratívny orgán, previerku vykonávajú príslušníci SIS, na čele ktorej stojí ďalší Lipšicov priateľ Pčolinský. Preto vzniká pochybnosť, či bol Lipšic vôbec štandardne preverovaný.
V pondelok má zvolený Lipšic zložiť sľub predsedovi parlamentu. No patáliam s protekčným kandidátom niet konca. Lipšic je totiž ešte aj v podmienečnom výkone trestu za zabitie chodca na prechode.
Funkčne obdobie špeciálneho prokurátora v zmysle zákona o prokurátoroch začína zložením sľubu do rúk predsedu Národnej rady. Podľa tohto zákona paragraf 24 A odsek 6, sa za bezúhonného nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a závažný zločin, zneužitie právomoci verejného činiteľa, korupcie a to aj v tom prípade, ak takéto odsúdenie bolo zahladené.
Podľa bývalého predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, Lipšic, keďže je v podmienečnom výkone trestu odňatia slobody a vo výkone trestu zákazu viesť motorové vozidlá všetkého druhu nespĺňa podmienku bezúhonnosti v zmysle prvej vety odseku 6 spomínaného paragrafu 24 A. Preto nemohol byť v súlade s právnym poriadkom volený za špeciálneho prokurátora. Podmienka nebyť v podmienečnom výkone trestu odňatia slobody je implicitne obsiahnutá v spomínanom paragrafe. Lipšic by splnil podmienku bezúhonnosti iba vtedy, keby za prvou vetou odseku 6 spomínaného paragrafu, bola explicitne vložená ďalšia veta s obsahom,- „za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje aj ten, kto bol odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, i keď je ešte vo výkone trestu.“
Na to podľa Harabina rovnako ako na bezpečnostnú previerku zákonodarcovia zabudli, hoci tento zákon vytvárali iba pre Lipšica. Tak sa stalo že parlament zvolil človeka vo výkone trestu odňatia slobody. Pokiaľ chce predseda parlamentu postupovať v zmysle článku 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobu ktorý ustanoví zákon, nesmie od Lipšica prijať sľub, lebo nesplnil podmienku bezúhonnosti, tvrdí Harabin.
Podľa neho sa Lipšic v podmienke dopustil aj ďalšieho trestného činu, keď asistoval ministrovi Krajniakovi pri zneužití právomoci verejného činiteľa na získanie bezpečnostnej previerky pre svoju osobu. Už toto konanie počas skúšobnej doby malo byť dôvodom, aby príslušný súd rozhodol o premene podmienečného trestu na nepodmienečný. Bude potom Lipšic riadiť špeciálnu prokuratúru z výkonu trestu? Pýta sa Harabin.