„Spočiatku nás oslovili naši kolegovia z medicíny kritickej starostlivosti, ktorí pozorovali ťažké delírium u mnohých pacientov hospitalizovaných s Covid-19,“ hovorí neuroonkologička Jessica Wilcoxová z Cancer Center Memorial Sloan Kettering v New Yorku.

Počiatočné vyšetrovania jej tímu sa nakoniec dostali do multidisciplinárnej spolupráce medzi odborníkmi z neurológie, kritickej starostlivosti, mikrobiológie a neurorádiológie, aby odhalili hlavnú príčinu tejto „mozgovej hmly“.

Spočiatku bolo podozrenie na určitý stupeň prebiehajúcej vírusovej infekcie. Ale mikrobiologická analýza odhalila, že pacienti sa skutočne z choroby dostali a už nemali vírus v mieche a tento predpoklad vyvrátila.



To, čo našli v mozgomiešnej tekutine, však môže poskytnúť náhľad na niektoré z príznakov takzvaného „dlhého Covidu“. "Zistili sme, že títo pacienti mali pretrvávajúci zápal a vysoké hladiny cytokínov v mozgovomiechovom moku, čo vysvetľovalo ich príznaky," hovorí spoluautor štúdie Jan Remsik.

Cytokíny sú messengerové proteíny v imunitnom systéme. Môžu byť vyvolané vírusom SARS-CoV-2 a vybičované do šialenstva známeho ako „cytokínová búrka“ potenciálne smrteľného zápalu. Cytokínové búrky boli zodpovedné za závažnejšie prípady Covid-19, ktoré boli zaznamenané na jednotkách intenzívnej starostlivosti po celom svete.



Podobný jav bol zaznamenaný u pacientov podstupujúcich určité druhy imunoterapie. Napríklad pri rakovine, s podozrením, že cytokíny nejako prenikajú do mozgu a spôsobujú množstvo neurologických príznakov podobných tým, ktoré sa vyskytujú v „Covidovom mozgu“.

Aj keď je potrebná ďalšia štúdia, počiatočný výskum naznačuje, že ďalšia liečba protizápalovými liekmi môže zmierniť „mozgovú hmlu“ u pacientov po Covide. Navrhuje sa, že nervový a imunitný systém môžu byť prepletené viac, ako sa doteraz myslelo.