Inštitút IVO prostredníctvom agentúry Focus urobil prednedávnom prieskum, z ktorého vyšlo, že ľudia hodnotia Matovičovu vládu ešte horšie, ako tie Mečiarove. O tom, prečo to tak je, hovorila v rozhovore pre Denník N analytička Zorá Bútorová. 

"Jedným z dôvodov je všeobecne rozšírený pocit ohrozenia. Ľudia sa boja o zdravie a život seba i svojich blízkych. Je to čosi bezprecedentné, čo sme nezažili za žiadnej vlády po roku 1989. Veď od poslednej pandémie španielskej chrípky uplynulo storočie. Respondenti v odpovedi na túto otázku nehodnotili priamo vládu Igora Matoviča, ale celkovú situáciu v spoločnosti. Predsa však, veľmi nepriaznivé hodnotenie dnešných čias je o to závažnejšie, že časy mečiarizmu sa zapísali do kolektívnej pamäti ako temná doba," uviedla Bútorová.

Nejde pritom len o pandémiu, ale celkový spôsob fungovania dnešnej vlády. Boli totiž na ňu od začiatku kladené veľmi vysoké očakávania. Dnes však ľudia vidia problémy s riadením, konflikty medzi členmi a komunikačný chaos. Aj preto je, podľa výskumu, vláda nedôveryhodná až pre tri štvrtiny občanov.

V prieskume si za manažovanie boja s pandémiou vyslúžila najhoršiu známku, štvorku. "V prieskume sme mali zaradenú aj otvorenú otázku, ktoré problémy spoločnosti respondenti považujú za najpálčivejšie. V porovnaní s výskumom agentúry Focus z mája 2020 sa dramaticky zvýšil podiel respondentov, ktorí uviedli ako najzávažnejší problém pandémiu, pričom často odpoveď ani bližšie nešpecifikovali. Zvýšila sa aj citlivosť na stav nášho ťažko skúšaného zdravotníctva," povedala Bútorová.

Výrazne, podľa jej odpovedí pre Denník N, stúpol aj podiel respondentov, ktorí medzi najpálčivejšími problémami uviedli spôsob vládnutia. Myslí si to až 32 percent respondentov. A treba dodať, že respondenti vidia najväčší problém v osobe premiéra Matoviča.

 



Dokonca až 90% opýtaných si myslí, že by sme pandémiu zvládali lepšie, keby sa premiér riadil odporúčaniami odborníkov.

"Toto zistenie vari ani netreba komentovať, čísla hovoria samy za seba. Napokon k podobnému záveru, že verejnosť si želá silnú prítomnosť vedcov a odborníkov pri rozhodovaní o smerovaní spoločnosti, dospeli aj iné výskumy. Vedecké inštitúcie sa totiž tešia na Slovensku vysokej dôveryhodnosti. Ukazuje sa, že verejné prejavovanie pohŕdavého postoja voči vedcom a odborníkom a ich občasné nálepkovanie z úst premiéra neviedlo k oslabeniu presvedčenia verejnosti o užitočnosti vedeckého poznania, ale, naopak, podkopalo ešte väčšmi dôveryhodnosť vlády," zdupľovala pre N-ko Bútorová.

Ľudia dnes, podľa analytičky, vidia vládu ako rozhádanú, zmietanú osobnými nevraživosťami, neschopnú zhodnúť sa na riešeniach a spoločne si za nimi stáť. Dolieha na nich komunikačný chaos rozosievaný do celej spoločnosti i vrchnostenský, neraz arogantný prístup vlády k samospráve. A pritom mnohé problémy „hasí“ práve samospráva, ktorú verejnosť pokladá dlhodobo za dôveryhodnejšiu ako vládu či parlament.

 



Najlepšie v hodnotení vyšla vláda za boj s korupciou. Dostala známku 3. Redaktor N-ka sa Bútorovej pýtal, či to nie je málo za to, koho všetkého polícia obvinila. A tu je Bútorovej odpoveď:

"Súhlasím, táto známka by mohla byť lepšia. Myslím, že tu funguje akýsi „haló efekt“: respondenti odvíjajú hodnotenie tejto a ďalších konkrétnych vládnych politík od celkového kritického vnímania vlády. Samozrejme, prívrženci politických strán vidia protikorupčnú politiku vlády dosť rozdielne. Najpriaznivejšie ju hodnotia prívrženci OĽaNO, ktorí jej dávajú známku jedna mínus. Naopak, stúpenci Smeru, Hlasu a ĽSNS jej udeľujú štvorku. Priaznivci SaS, Za ľudí, PS a KDH ju vidia na dvojku, Sme rodina na trojku."

Zora Bútorová je presvedčená, že toto je posledné volebné obdobie, kedy na čele vlády stojí Igor Matovič.  "O tomto som presvedčená. Neviem si predstaviť, že by toto OĽaNO mohlo opäť presvedčiť celú štvrtinu voličov. A už vôbec si neviem predstaviť, že by mohlo ako premiéra postaviť Igora Matoviča. Dnes by som za dôkaz sily jeho osobnosti považovala schopnosť zabezpečiť kultivované „prepriahnutie“ na čele exekutívy. Pravda, to by si vyžadovalo, aby sa OĽaNO väčšmi podobalo na štandardné politické strany s jasnými pravidlami vnútrostraníckej demokracie, aby sa jeho členovia necítili zaviazaní vďačnosťou voči dominantnému lídrovi to tej miery, že im to bráni konštruktívne reagovať na jeho zlyhania a domáhať sa nápravy. Keď sa ozvú kritici premiéra, do diskusií v médiách či na sociálnych sieťach sa popri korektných argumentoch nahrnú podráždené príspevky, ktoré kritiku zatracujú.