Peter Schutz: Konšpirátor hlavného prúdu zo SME so slovníkom plným žlče
11 | 02 | 2021 I editor01hd
Peter Schutz má na rozdiel od iných konšpirátorov hlavného prúdu (KHP) rozvinutý štylistický talent. O to sú jeho texty nebezpečnejšie. Keď k nim pridá aj povestný žlčovitý slovník, mení sa na liberálneho inkvizítora.
Iba nedávno z jeho pera vyšiel článok pod titulkom Až Brhel sám konvertuje na kajúcnika, v ktorom jasal nad obvinením a zadržaním podnikateľa Jozefa Brhela. Takmer všetci predstavitelia KHP majú záľubu v kriminalizovaní ľudí, šliapaní po zákonnom práve na prezumpciu neviny a vyslovovaní konečných záverov bez toho, aby poznali skutkový stav jednotlivých trestných prípadov.
Písať o niečom, o čom neviem, je jednoducho šarlatánstvo. Vyvodzovanie záverov bez znalosti skutkového stavu, je šírenie falošných správ a konšpirácií. A presne na takomto chabom vecnom základe bol postavený aj komentár konšpirátora Schutza:
„Pri takom množstve káuz, čo majú rozrobené, sa však už celkom žiada, aby sa čím rýchlejšie dostávali pred súdy. To je jediný protijed na otrávené sliny o ‚politickej objednávke‘, ktoré vypúšťa HlasoSmer.“
O autorovi týchto riadkov sa hovorí, že v nestriedmom množstve holduje krabicovému vínu. Nevieme, či je to pravda, a preto sa neznížime k prijímaniu tohto tvrdenia ako hotového faktu. No ak by to bola pravda, nenapísal by to inak.
Na akú banánovú republiku chce Schutz premeniť Slovensko, keď hovorí o potrebe rýchleho uskutočnenia súdnych procesov? Čo sme v Stalinovom Sovietskom zväze, Kimovej Severnej Kórei alebo v Tretej ríši maliara z Viedne? Trestná vec sa môže dostať pred súd až vtedy, keď je náležitým spôsobom ukončené vyšetrovanie (prípravné konanie), a to niekedy trvá roky. Nie nekonečné roky, ale 24 mesiacov nie je pre dôsledné objasnenie skutkového stavu pri zachovaní všetkých práv obvinených vôbec veľa.
Šarlatán Schutz to možno nevie, ale aj spísanie obžalobného textu je vecou mesiacov, nie niekoľkých minút, ako je to zrejme zvykom pri tvorbe jeho štvavej ideologickej agitky.
V ďalšej časti svojho článku uvádza:
„Brhel sa deklaroval za nevinného, čo ozaj nie je bomba, hoci z úst človeka, ktorý si na štátnych zákazkách postavil existenciu, je nevina úsmevná z princípu, ešte i keby sa teraz nedokázala vina.“
Toto je presne jeho žlčovitý slovník. Nikde nie je napísané, že podnikateľ, ktorého hlavným klientom je štát, musí byť skorumpovaný alebo hodný zavrhnutia. V USA, krajine Schutzových snov, sú nadovšetko vážené a nikým nespochybňované firmy takzvaného vojensko-priemyselného komplexu, ale aj spoločnosti vyvíjajúce bezpečnostnú kybernetickú architektúru. Bez štátnych zákaziek by neprežili ani deň. A čo?
Autorove tvrdenia však pokrivkávajú aj v inom ohľade. Brhel síce obchodoval so slovenským štátom a, áno, niektoré kontrakty môžu vzbudzovať otázniky. Veď nato tu máme napríklad trestné konanie. Avšak Schutz úplne ignoruje okolnosť, že Brhel je veľmi úspešný v čisto privátom energetickom biznise vo Fínsku. Takže vyvodzovať apriórnu vinu len z okolnosti, že na Slovensku mal veľa štátnych zákaziek, je na mimoriadne nízkej intelektuálnej i morálnej úrovni.
Vina môže byť len individuálna a musí byť vyvodená z konkrétneho konania, nie zo všeobecných konšpiračných fráz. Je možné, že sa dočkáme súdu s Jozefom Brhelom. Verme, že spravodlivého. Nikdy sa však nesmieme nechať strhnúť jedovatým slovníkom ľudí, čo majú v očiach krv a v duši samú žlč.
Schutz poodhaľuje zákutia tej svojej ešte viac, keď píše:
„Bombou by naopak bolo, keby Brhel sám konvertoval na kajúcnika. To by sa ruka zákona už posunula až do naj-naj-najvyššieho kruhu.“
Vo zväzáckom zápale si ani neuvedomil, čo všetko o sebe a režime, ktorému slúži, prezrádza. Kajúcnik povie čokoľvek, aby sa zachránil pred trestom. A presne to od Brhela očakáva konšpirátor hlavného prúdu Schutz, pretože dúfa, že konečne by videl v putách tých, proti ktorým roky vášnivo a s nenávisťou bojuje. Nie ako novinár, ale ako nikým nevolený politik pod logom politickej značky SME.
Avšak to nemá nič spoločné so žurnalistikou, spravodlivosťou ani hľadaním pravdy. Možno má čo Jozef Brhel povedať o ľuďoch z najvyšších kruhov. A možno aj nie. Vie to len on a zdržanlivý pozorovať, verný pravde a faktom, nemá vyslovovať osobné želania, ale reflektovať realitu. Všetko ostatné sú konšpirácie a falošné správy. Tých Schutz ponúka celé priehrštia.
Náš seriál o konšpirátoroch hlavného prúdu sa nekončí. V dohľadnom čase pokračujeme ďalej.
Iba nedávno z jeho pera vyšiel článok pod titulkom Až Brhel sám konvertuje na kajúcnika, v ktorom jasal nad obvinením a zadržaním podnikateľa Jozefa Brhela. Takmer všetci predstavitelia KHP majú záľubu v kriminalizovaní ľudí, šliapaní po zákonnom práve na prezumpciu neviny a vyslovovaní konečných záverov bez toho, aby poznali skutkový stav jednotlivých trestných prípadov.
Marek Vagovič: Konšpirátor z Aktualít, ktorý zvelebuje inkvizítora Lipšica
11 | 02 | 2021
|
editor01hd
Písať o niečom, o čom neviem, je jednoducho šarlatánstvo. Vyvodzovanie záverov bez znalosti skutkového stavu, je šírenie falošných správ a konšpirácií. A presne na takomto chabom vecnom základe bol postavený aj komentár konšpirátora Schutza:
„Pri takom množstve káuz, čo majú rozrobené, sa však už celkom žiada, aby sa čím rýchlejšie dostávali pred súdy. To je jediný protijed na otrávené sliny o ‚politickej objednávke‘, ktoré vypúšťa HlasoSmer.“
O autorovi týchto riadkov sa hovorí, že v nestriedmom množstve holduje krabicovému vínu. Nevieme, či je to pravda, a preto sa neznížime k prijímaniu tohto tvrdenia ako hotového faktu. No ak by to bola pravda, nenapísal by to inak.
Na akú banánovú republiku chce Schutz premeniť Slovensko, keď hovorí o potrebe rýchleho uskutočnenia súdnych procesov? Čo sme v Stalinovom Sovietskom zväze, Kimovej Severnej Kórei alebo v Tretej ríši maliara z Viedne? Trestná vec sa môže dostať pred súd až vtedy, keď je náležitým spôsobom ukončené vyšetrovanie (prípravné konanie), a to niekedy trvá roky. Nie nekonečné roky, ale 24 mesiacov nie je pre dôsledné objasnenie skutkového stavu pri zachovaní všetkých práv obvinených vôbec veľa.
Konštatín Čikovský: Konšpirátor denníka N na pomedzí komunizmu a nacizmu
10 | 02 | 2021
|
Aneta Leitmanová
Šarlatán Schutz to možno nevie, ale aj spísanie obžalobného textu je vecou mesiacov, nie niekoľkých minút, ako je to zrejme zvykom pri tvorbe jeho štvavej ideologickej agitky.
V ďalšej časti svojho článku uvádza:
„Brhel sa deklaroval za nevinného, čo ozaj nie je bomba, hoci z úst človeka, ktorý si na štátnych zákazkách postavil existenciu, je nevina úsmevná z princípu, ešte i keby sa teraz nedokázala vina.“
Toto je presne jeho žlčovitý slovník. Nikde nie je napísané, že podnikateľ, ktorého hlavným klientom je štát, musí byť skorumpovaný alebo hodný zavrhnutia. V USA, krajine Schutzových snov, sú nadovšetko vážené a nikým nespochybňované firmy takzvaného vojensko-priemyselného komplexu, ale aj spoločnosti vyvíjajúce bezpečnostnú kybernetickú architektúru. Bez štátnych zákaziek by neprežili ani deň. A čo?
Autorove tvrdenia však pokrivkávajú aj v inom ohľade. Brhel síce obchodoval so slovenským štátom a, áno, niektoré kontrakty môžu vzbudzovať otázniky. Veď nato tu máme napríklad trestné konanie. Avšak Schutz úplne ignoruje okolnosť, že Brhel je veľmi úspešný v čisto privátom energetickom biznise vo Fínsku. Takže vyvodzovať apriórnu vinu len z okolnosti, že na Slovensku mal veľa štátnych zákaziek, je na mimoriadne nízkej intelektuálnej i morálnej úrovni.
Kto sú konšpirátori hlavného prúdu a aké sú metódy ich práce
10 | 02 | 2021
|
Aneta Leitmanová
Vina môže byť len individuálna a musí byť vyvodená z konkrétneho konania, nie zo všeobecných konšpiračných fráz. Je možné, že sa dočkáme súdu s Jozefom Brhelom. Verme, že spravodlivého. Nikdy sa však nesmieme nechať strhnúť jedovatým slovníkom ľudí, čo majú v očiach krv a v duši samú žlč.
Schutz poodhaľuje zákutia tej svojej ešte viac, keď píše:
„Bombou by naopak bolo, keby Brhel sám konvertoval na kajúcnika. To by sa ruka zákona už posunula až do naj-naj-najvyššieho kruhu.“
Vo zväzáckom zápale si ani neuvedomil, čo všetko o sebe a režime, ktorému slúži, prezrádza. Kajúcnik povie čokoľvek, aby sa zachránil pred trestom. A presne to od Brhela očakáva konšpirátor hlavného prúdu Schutz, pretože dúfa, že konečne by videl v putách tých, proti ktorým roky vášnivo a s nenávisťou bojuje. Nie ako novinár, ale ako nikým nevolený politik pod logom politickej značky SME.
Avšak to nemá nič spoločné so žurnalistikou, spravodlivosťou ani hľadaním pravdy. Možno má čo Jozef Brhel povedať o ľuďoch z najvyšších kruhov. A možno aj nie. Vie to len on a zdržanlivý pozorovať, verný pravde a faktom, nemá vyslovovať osobné želania, ale reflektovať realitu. Všetko ostatné sú konšpirácie a falošné správy. Tých Schutz ponúka celé priehrštia.
Náš seriál o konšpirátoroch hlavného prúdu sa nekončí. V dohľadnom čase pokračujeme ďalej.
Čurný o článku na Aktuality.sk: ako vystrihnutý z objednávky na tému: Pellgrini -náš nepriateľ
10 | 02 | 2021
|
sefredaktor
Zdieľať tento článok