Gröhling so Sulíkom tak nemusia čakať ani na rozhodnutie Bruselu. Podarilo sa im vyhnúť možnému nesúhlasu kompetentných, keďže takýto krok nepodlieha schvaľovaniu na úrovni Európskej únie.

Hoci toto oznámenie prišlo zo strany ministerstva školstva len pred niekoľkými dňami, oba Sulík aj Gröhling majú jasno o projektoch, ktoré by mali byť podporené za európske peniaze, ktoré mali pôvodne smerovať úplne inde. „Ide o 5 slovenských výskumno-vývojových projektov, ktoré boli v priebehu roka 2020 detailne posudzované na úrovni Európskej komisie. Zahŕňajú spoluprácu s viacerými významnými slovenskými univerzitami, ako aj ďalšími relevantnými partnermi,” tvrdí ministerstvo školstva v zverejnenej správe na svojom webe. Takýto postup však vyvoláva značný odpor vedcov, aj komerčného sektora.

Slovenská akadémia vied (SAV) a sedem rektorov technických a výskumných univerzít napísali otvorený list, v ktorom odmietajú postup kompetentných a hovoria o nepríjemnom sklamaní. „Projekty z výziev Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel a Priemysel pre 21. storočie tak prídu celkovo o 313 miliónov eur,” varujú.

A to nie je podľa nich všetko. Upozorňujú, že Slovensku hrozí blamáž a strata kreditu, keďže do projektov bolo zapojených mnoho partnerov z viacerých sfér. „To najcennejšie, čo takýmito rozhodnutiami strácame, je záujem mnohých ľudí, partnerov, spoločne vytvorených konzorcií a ich vieru, že podpora priemyslu, vedy, výskumu a spoločných inovácií majú na Slovensku význam a podporu,” konštatuje sa vo vyhlásení SAV a siedmich rektorov.

„Je preukázaná súvislosť medzi úspešnosťou v európskom súťažnom financovaní (rámcové programy EÚ pre výskum a inovácie ako Horizon 2020) a výškou podpory vedy, výskumu a inovácií z národných zdrojov. Bez zvýšenia výdavkov do vedy a výskumu nebude Slovensko ako krajina a jeho hospodárstvo konkurencieschopné," zdôrazňujú akademici.

Voči rozhodnutiu ministra školstva však nenamieta len vedecká a akademická obec. Proti je aj Klub 500, ktorý združuje najväčších slovenských zamestnávateľov. Klub 500 je pritom členom ako Rady Výskumnej agentúry, tak aj Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie či a Riadiaceho výboru prioritných osí veda a výskum. Na žiadnej z týchto úrovni nebola pritom o zmene toku eurofondov zo spomínaných dvoch výziev žiadna reč.

„Uvedené rozhodnutie vnímame veľmi negatívne, nakoľko bolo uskutočnené bez akejkoľvek diskusie. (…) Naopak dva roky dostávame informácie, že hodnotiaci proces prebieha, len je to komplikované a máme zdržanie,” skonštatoval Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500 pre Aktuality.sk. „Chceme počuť, na základe akého právneho postupu došlo k zrušeniu výziev a chceme diskutovať o využití prostriedkov v prospech vedy, výskumu a inovácií,” dodal Gregor pre Aktuality.sk.

Dohoda Sulíka s Gröhlingom má pritom vo svetle slovnej prestrelky medzi europoslankyňou SaS Luciou Ďuriš Nicholsonovou a ministerkou Veronikou Remišovou aj ďalší rozmer. Keď sa totiž podpredsedníčka vlády Remišová, ktorá má na starosti eurofondy, pýtala v októbri minulého roka svojich vládnych kolegov, či majú voľné prostriedky z Bruselu, ktoré by sa dali použiť na zmiernenie krízy spôsobenou pandémiou, dostala od ministra školstva jasnú odpoveď: „Neboli  identifikované disponibilné  finančné prostriedky, ktoré by bolo možné presunúť v prospech prioritných osí 3 a 4.”