Primár pľúcneho oddelenie Nemocnice v Bojniciach Jozef Kubík hovorí, že situácia na Slovensku je katastrofálna a lekári musia pri prijímaní pacientov na umelú pľúcnu ventiláciu (UPV) zvažovať, ktorí z nich sú perspektívni, píše na sociálnej sieti.







Odpovedá si, že po prvej vlne pandémie sa nová vláda nepripravila na vlnu druhú, hoci ich na to odborníci z praxe upozorňovali. "Cez leto nemocnice nedostali žiadnu reálnu podporu, nedopĺňali sa prístroje, ľudské zdroje, OOPP, neposilnili sa personálne RÚVZ. Neanalyzovali sa dáta zo zahraničia, z okolitých krajín. Vôbec sa nevenovalo zabezpečeniu ochrany bežného obyvateľstva. Inštitút Civilnej obrany na to v minulosti slúžil výborne," pokračuje Kubík.

V lete vláda otvorila hranice, takže si ani nevšimla, že druhá vlna Covid-19 sa vrátila už na prelome augusta a septembra, avšak to bol iba začiatok katastrofy. "Opatrenia, ktoré prichádzali a takmer denne sa menili, boli zlé, nesúrodé, kontraproduktívne, veľakrát až protichodné, s miliónom výnimiek, samotné skrátenie karantény o 4 dni bolo kontraproduktívne. Nakoniec WHO na to sprvu aj upozorňovalo, že to nie je správny krok. Najväčší efekt však vždy prinieslo aspoň čiastočné obmedzenie mobility ľudí. Jednoznačne si myslím, že mal byť zásadný a tvrdý lockdown už v októbri, keď začala krivka infikovaných, ale najmä chorých a hospitalizovaných prudko stúpať. Na margo toho, pozitívny test najmä antigénový, ale aj PCR neznamená vždy automaticky chorý a infekčný človek. Infekčný pacient musí mať totiž aj symptómy, ktoré zabezpečujú vylučovanie vírusu (t. j. kašeľ, kýchanie, smrkanie, a pod. )," vysvetľuje primár Kubík.



Podľa neho potom nasledoval nezmysel celoplošného testovania, ktorý len zhoršil situáciu. Zvýšil sa nielen počet nakazených, ale kriticky chorých, napojených na umelú pľúcnu ventiláciu. "Aktuálne je to ešte horšie, nakoľko britská mutácia je oveľa nákazlivejšia, a má pravdepodobne aj vyššiu úmrtnosť. Prečo je to tak? No preto, že niekto si neuvedomuje, s čím bojuje. Toto je respiračný vírus, ktorý sa šíri vzduchom, podobne ako je to pri chrípke. Nie je to len na 1-2 metre, mylné predstavy, že 2 metrové odstupy nás chránia. U chrípky sa už dávno štúdiami dokázalo, že pri dobrých poveternostných podmienkach je jej šírenie vzduchom na niekoľko 100 až 1000 metrov. Tak ak sa obmedzuje mobilita ľudí, čo je logické, lebo vo väčších skupinách je väčšia šanca nakaziť sa, a nebodaj v uzavretých priestoroch," argumentuje expert.

Kubík ďalej uvádza, že vláda úplne prestala robiť trasovanie pozitívnych pacientov, teda zisťovanie ich kontaktov. "Tomu sa nedá však čudovať, lebo úrady verejného zdravotníctva to personálne nemajú šancu stíhať. Znovu však fatálna chyba. Prestali sa tým sledovať cesty šírenia vírusu v populácii," píše Kubík.

Za absolútnu katastrofu označil lockdown pred koncom roka, pretože mal "milión výnimiek", čo malo za následok zvýšenie šírenia nákazy. "Reálne aký-taký lockdown prišiel až po 2.1.2021. Po 2 týždňoch, keď konečne prišiel mierny pokles čísel, aj v nemocniciach stabilizácia hospitalizovaných, znovu prichádza celoplošné testovanie a teraz cca o 2 týždne po ňom prichádza nárast hospitalizácii, nárast kritických chorých pacientov na UPV. Ďakujeme, skvelý výsledok," zúfa Kubík.

Poukazuje na to, že sú otvorené hypermarkety s klimatizáciou. Tieto zariadenia sú podľa neho sú ideálne na šírenie vírusu. Podobných príkladov je podľa neho mnoho, a preto sa nemožno ani čudovať, že Slovensko má preplnené nemocnice.

Ďalším obrovským problémom je komunikácia medzi nemocnicami a prerozdeľovanie pacientov. Neexistuje žiaden centrálny dispečing, ktorý by to zabezpečoval. Ešte MZ SR cez linku pomoci dokáže niekedy pomôcť u kriticky chorých s nájdením miesta na OAIM, ale niekedy aj desiatky či stovky km od miesta bydliska. No aj tak to v konečnom dôsledku musí vytelefonovať službukonajúci lekár. A to sa denne hlásia stavy voľných lôžok na MZ SR na COVID oddeleniach aj COVID OAIM. Myslím, že by sa mali hlásiť aj 2-3x denne, aby boli aktuálne. Mali by byť posúvané operačným strediskám, ktoré by mali podľa nich riešiť distribúciu vozidiel s pacientami, a to aj príp. medzi okresmi a krajmi. Len by to musel niekto asi chcieť riešiť," opisuje Kubík.

Problém vidí aj vo vakcínach, pretože sú iba preventívne a skutočne účinnými sa stávajú až po podaní druhej dávky. Tvrdí, že tento typ vakcín sa nemá podávať uprostred rozvinutej pandémie. "Už teraz sú štúdie, ktoré dokazujú, že imunita po prekonaní ochorenia trvá minimálne 8 mesiacov, a pravdepodobne aj viac. Tvrdenia, že vakcína chráni lepšie ako prekonané ochorenie sa mi nezdá príliš medicínske. Vo vrchole pandémie by bolo logické vakcinovať aktívnymi protilátkovými vakcínami, teda už vytvorenými protilátkami, ktoré majú nielen preventívny ochranný účinok, ale môžeme predpokladať aj priamy liečebný efekt," argumentuje Kubík.

Primár hovorí, že pri boji proti Covid-19 nie sú potrebné nezmyslené nariadenia a vyhlášky, ale treba sa riadiť zdravým rozumom a inštinktom prežitia. "Od vlády sa čakajú naozaj systematické a rozumné, realizovateľné opatrenia, neplytvanie zdrojmi, rýchle a exaktné vyhodnocovanie údajov, plánovanie krokov aj niekoľko týždňov dopredu. Čaká sa od nich, jednoznačné a absolútne správanie, ktoré je vzorom pre ľudí. Bohužiaľ u nás tomu tak nie je, ale presný opak. Preto je bohužiaľ súčasný stav na Slovensku, ako zo zlého hororového, či katastrofického filmu. Ale film to nie je, je to žiaľ realita, smutná, otrasná realita," uzatvára Kubík