Ombudsmanka žiada ÚS o posúdenie zásahov do práv počas pandémie - môže dochádzať k porušovaniu práva na osobnú slobodu
10 | 02 | 2021 I sefredaktor
Ombudsmanka Mária Patakyová žiada Ústavný súd (ÚS) SR o posúdenie ústavnosti niektorých zásahov do práv počas pandémie. „Vychádzajúc z posúdenia podnetov od podávateľov a podávateliek – či už v kontexte nariaďovania izolácie v štátom určených zariadeniach, ako aj v domácnosti – môže dochádzať k porušovaniu základného práva na osobnú slobodu v jeho ústavnom aj v medzinárodnoprávnom kontexte,“ uviedla Patakyová, informuje TASR
Má ísť najmä o problematiku pozbavovania osôb osobnej slobody formou karantény alebo izolácie, nedostatočnej právnej a súdnej ochrany pred zásahmi do základných práv a slobôd. Tiež o takzvané faktúry za štátnu karanténu, ako aj problém vágnych a príliš širokých kompetencií Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR počas pandémie.
Podľa ombudsmanky je problematická aj nejasnosť kompetencií v oblasti zásahov do osobnej slobody obyvateľov formou izolácie či karantény v kontexte pandémie. Chýbajú jej tiež záruky proti svojvôli orgánu, ktorý takýmito kompetenciami disponuje.
Patakyová tvrdí, že kompetencia ÚVZ SR pozbaviť osobu osobnej slobody nie je len jednorazová a nie je ani viazaná na krízovú situáciu, čiže je využiteľná aj v bežnom stave. „Zo zásahov do práv a úprav, ktoré sa môžu v krízovej situácii javiť ako vhodné, sa totiž v prípade nedostatočného dbania na základné ústavné štandardy môžu stať zbrane, ktoré môžu byť aj po ukončení krízovej situácie zneužité na zmenu charakteru štátu či významné zásahy do základných práv,“ upozornila. Podobné riziko vidí aj pri niektorých všeobecne formulovaných oprávneniach MZ SR.
Cena za absolvovanie štátnej karantény podľa nej v mnohých prípadoch prevýšila podporu zo strany štátu. Týmto osobám štát garantoval právo na primerané hmotné zabezpečenie. „Toto však v podstatnej miere de facto vyprázdnil uložením povinnosti nahradiť náklady nariadenej izolácie, a to potenciálne aj vo vyššej miere ako bolo poskytnuté primerané hmotné zabezpečenie,“ dodala v podaní s tým, že takýto postup je ústavne neakceptovateľný.
Ombudsmanka uviedla, že sa v týchto veciach už obracala na Generálnu prokuratúru SR, Radu vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, Výbor Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Tiež komunikovala s niektorými príslušnými ministerstvami. „Vzhľadom na to, že v praxi k zásadným zmenám nedošlo, rozhodla sa pre podanie na Ústavný súd,“ ozrejmila hovorkyňa.
Má ísť najmä o problematiku pozbavovania osôb osobnej slobody formou karantény alebo izolácie, nedostatočnej právnej a súdnej ochrany pred zásahmi do základných práv a slobôd. Tiež o takzvané faktúry za štátnu karanténu, ako aj problém vágnych a príliš širokých kompetencií Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR počas pandémie.
Podľa ombudsmanky je problematická aj nejasnosť kompetencií v oblasti zásahov do osobnej slobody obyvateľov formou izolácie či karantény v kontexte pandémie. Chýbajú jej tiež záruky proti svojvôli orgánu, ktorý takýmito kompetenciami disponuje.
Patakyová tvrdí, že kompetencia ÚVZ SR pozbaviť osobu osobnej slobody nie je len jednorazová a nie je ani viazaná na krízovú situáciu, čiže je využiteľná aj v bežnom stave. „Zo zásahov do práv a úprav, ktoré sa môžu v krízovej situácii javiť ako vhodné, sa totiž v prípade nedostatočného dbania na základné ústavné štandardy môžu stať zbrane, ktoré môžu byť aj po ukončení krízovej situácie zneužité na zmenu charakteru štátu či významné zásahy do základných práv,“ upozornila. Podobné riziko vidí aj pri niektorých všeobecne formulovaných oprávneniach MZ SR.
Cena za absolvovanie štátnej karantény podľa nej v mnohých prípadoch prevýšila podporu zo strany štátu. Týmto osobám štát garantoval právo na primerané hmotné zabezpečenie. „Toto však v podstatnej miere de facto vyprázdnil uložením povinnosti nahradiť náklady nariadenej izolácie, a to potenciálne aj vo vyššej miere ako bolo poskytnuté primerané hmotné zabezpečenie,“ dodala v podaní s tým, že takýto postup je ústavne neakceptovateľný.
Ombudsmanka uviedla, že sa v týchto veciach už obracala na Generálnu prokuratúru SR, Radu vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, Výbor Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Tiež komunikovala s niektorými príslušnými ministerstvami. „Vzhľadom na to, že v praxi k zásadným zmenám nedošlo, rozhodla sa pre podanie na Ústavný súd,“ ozrejmila hovorkyňa.
Zdieľať tento článok