Neschopnosť vlády Igora Matoviča ničí životy detí. Režim im spôsobuje ujmu vo všetkých oblastiach osobnostného rozvoja. Šliape po detských snoch a túžbach. Nie je to naše tvrdenie, ale názor jednej z mnohých mamičiek, ktoré píšu do redakcie HD.

Je piatok 5. februára, končí sa online hodina, pani učiteľka sa lúči so žiakmi so slovami, že sa snáď v pondelok stretnú osobne v škole. Ak nie, tak sa vidia aspoň opäť vo svete virtuálnom. "Dieťa napäté z vidiny školy, nadšené, že možno - snáď - konečne uvidí kamarátov, zasadne do školskej lavice a bude sa môcť učiť opäť naživo," uvádza mamička.



V sobotu 6. februára píše pani riaditeľka školy, posiela čestné prehlásenie o bezinfekčnosti. "Radosť v detských očiach je na nezaplatenie! Dieťa moje, už asi v pondelok príde deň D, na ktorý čakáš takmer mesiac od 7. januára. Rodič sa oboznámi s prehlásením a zisťuje, že ak chce, aby mohlo dieťa do školy, musia sa obaja rodičia pretestovať. Čo by však rodič neurobil pre radosť dieťaťa? I napriek svojmu názoru na neefektívne testy - dá sa opäť otestovať," pokračuje mamička v zápiskoch.

Víkend sa však zďaleka nekončí. Ešte v sobotu podvečer prichádza z vedenia školy ďalšia správa. Do tried nastúpi len prvý a druhý ročník. Dieťa napriek tomu nadšené: "Veď ja som druháčka, hurá, ja môžem do školy!” Dcéra je presvedčená, že chce byť v škole, chce kolektív, rozhovory z očí do očí, chce vidieť úsmev svojich kamarátov naživo, nielen v online svete.



Nadšené dieťa si pred spaním chystá veci do školy. "Veď sa už len dvakrát vyspinká a bude v škole. Zaspáva s radosťou. No kým dieťa sladko spí a sníva o škole, rodičovi pípne správa z vedenia školy. Z dôvodu náhlej zmeny situácie sa prezenčné vyučovanie neodporúča, školy ostávajú zatvorené. Rodičia majú hlavu v smútku, niektorí v afekte zúrivosti upozornia vedenie školy, aby nabudúce dvakrát merali a raz rezali," opisuje sobotnú noc rodič.

Je nedeľa ráno 7. februára. Dieťa tancuje po dome, juchú, zajtra ide do školy. Smutný rodič je nútený oznámiť, že nástup do tried sa odkladá na neurčito.

"Dieťa plače, už sa tak tešilo, vedenie školy je nešťastné, lebo si rodičia nie vždy dajú servítky pred ústa, rodič nešťastný z nešťastia dieťaťa opäť zostavuje jedálny lístok na ďalší týždeň, prispôsobuje biorytmus rodine, domácnosti a v neposlednom rade práci," končí smutný príbeh mamička.