Splátková „amnestia“ skončila a úvery a hypotéky treba od januára opäť splácaťm čo mnohých Slovákov privádza do ťažkej situácie. Právnik Ján Čarnogurský ponúka návod pre občanov, ktorí sa ocitnú v zložitej finančnej situácii a pre neschopnosť splácať svoje záväzky im hrozí exekúcia. O bývanie prísť nemusia, stačí vedieť ako na to.   

Známy bratislavský právnik v prvom rade vysvetľuje situáciu, v akej sme. „Všetky banky na Slovensku sú vlastnené zahraničnými vlastníkmi. Zahraničné banky nemajú žiaden súcit so slovenskými vlastníkmi bytov. Sú to pre nich iba čísla. Naša vláda zahraničným bankám minulý rok odpustila platenie bankového odvodu, asi 320 mil. EUR. Len tak, akože darček od novej vlády. Túto sumu zobrala slovenským dôchodcom a to tak, že im znížila 13. dôchodok o rovnakých 320 mil. EUR,“ popisuje realitu.



„Potichučky, bez veľkých rečí, následne naša vláda minulý mesiac zrušila celý zákon o bankovom odvode, takže už v budúcnosti ani nemôže zaťažiť zahraničné banky novým bankovým odvodom a musí im ponechať celý zisk, ktorý na Slovensku zarobia, približne 1 miliardu EUR,“ vysvetľuje právnik ďalej. „Určite za ten darček pre banky nikto nezobral žiaden úplatok, ani keby mu ho natískali. Chrániť zisk zahraničných bánk je predsa otázkou princípu,“ neodpúšťa si Čarnogurský iróniu.

Všíma si, že lehota na odklad splátok končí a životná úroveň na Slovensku výrazne klesá. Právnik si uvedomuje, že mnohí jednoducho nebudú mať na zaplatenie splátok úveru za byt a skôr či neskôr ich čaká exekúcia a dražba bytu. A práve v tejto situácii poskytuje známy právnik právnu radu.

Základom je informácia, že ak aj bývalého vlastníka bytu zákon nechráni a je možné ho vysťahovať, s nájomcom bytu to také jednoduché nie je a zákon ho chráni. „Nie je možné ho len tak vysťahovať,“ upozorňuje právnik. „Preto je dobré, ak vlastník bytu, ktorý v byte býva, ešte pred splatnosťou splátok, ktoré nevie zaplatiť, alebo ešte pred zaťažením bytu hypotékou, byt dá do nájmu osobe, ktorej dôveruje, za (i) veľmi nízke nájomné, napr. 10 EUR mesačne a na (ii) dlhú dobu určitú, napr. 30 rokov,“ radí Ján Čarnogurský ml.



Ďalej právnik radí, aby v nájomnej zmluve bývalý vlastník taktiež uviedol, že (iii) nájomca je oprávnený byt ďalej dať do podnájmu. „No a následne, ak to bude nevyhnutné, si (bývalý) vlastník alebo osoba, ktorá s ním býva v byte, napr. manželka či dieťa, zoberie byt do podnájmu od nájomcu, tiež za nízke nájomné, napr. 11 EUR,“ vysvetľuje právnik.

Jednoducho, uzavrú sa dve nájomné zmluvy, vlastník s nájomcom a nájomca naspäť s vlastníkom alebo s osobou s ním bývajúcou v byte. Je dôležité vedieť, že druhá podnájomná zmluva sa má uzavrieť a podpísať až vtedy, keď sa zmení vlastník bytu, napr. v dražbe, inak by oba nájomné vzťahy mohli zaniknúť splynutím.

Takto je osoba – bývalý majiteľ bytu chránený, aj keď nový vlastník bytu, ktorý v dražbe byt získa, o nájomnej zmluve nevedel. „Keď následne banka byt pre neplatenie splátok hypotéky predá niekomu inému, tento nový vlastník, vstúpi do všetkých práv a povinností prenajímateľa, a to aj keď o nájomnej zmluve nevedel. Je však dôležité, aby podnájomca a aj nájomca platili pravidelne nájomné novému vlastníkovi, aby nenastal dôvod výpovede pre neplatenie nájomného,“ upozorňuje Ján Čarnogurský ml.

Celú právnu analýzu JUDr. Čarnogurského a riešenie nájdete v tomto linku.