"Čo majú spoločné Zuzana Čaputová, Juraj Šeliga, Michal Šimečka a New York Times? Okrem rovnakej ideológie to bude ešte jedna drobnosť – všetci zázračne stratili pamäť v prípade minulosti Alexeja Navaľného,"píše vo svojom najnovšom blogu Eduard Chmelár. Za vzor demokracie si totiž vybrali ruského Kotlebu, alebo presnejšie Uhríka.
Americký portál Fair, ktorý už 35 rokov analyzuje obsah médií s dôrazom na zaujatosť, manipuláciu a cenzúru, podľa analytika, upozornil na fakt, že jedny z najprestížnejších novín sveta New York Times zatajujú, že už 10 rokov vedia o problematickej minulosti ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného. Tí, ktorí si pamätajú, akú hanebnú úlohu zohral tento denník pri výrobe falošných správ, ktoré viedli k vojne v Iraku, by nemali byť prekvapení, ale pozrime sa bližšie na to, o čo ide.
"Fair včera publikoval článok pod názvom „Kto je Alexej Navaľnyj? New York Times to kedysi vedel, ale odvtedy zabudol“, v ktorom sa venuje minulosti Navaľného po boku neonacistov, rasistov a skinheadov. Článok s veľmi podobným titulkom som uverejnil už pred desiatimi dňami, preto sa na tomto mieste budem venovať len zmienke o článku v New York Times z 9. decembra 2011, v ktorom reportérka upozorňuje, že Navaľnyj má síce „severský vzhľad a žiarivý zmysel pre humor“, no vystupuje po boku neonacistov s rasistickým slovníkom."
Podľa Eduarda Chmelára, totiž napríklad kaukazských bojovníkov za slobodu tmavej pleti prirovnal k švábom – kým švábov možno zašliapnuť papučou, v prípade týchto odporúča pištoľ. Dnes však vraj redaktori New York Times tvrdia, že spoznali Navaľného ako mimoriadne odvážneho muža, ako medzinárodne silnú osobnosť a podobne. Zvláštna amnézia, najmä ak ide o profil človeka, ktorý nezapadá do želateľnej politickej objednávky.
"Povedzme si to na rovinu: naša kaviareň si za vzor slobody a demokracie vybrala ruského Kotlebu. Alebo presnejšie: ruského Uhríka. Zaznamenávam síce výhovorky, že Navaľnyj sa predsa nedávno ospravedlnil za svoje rasistické výroky o Gruzíncoch ako o potkanoch, ktorých treba vyhnať z Ruska (ono tých výrokov je veľa, len nie všetky sa dočkajú takej publicity), ale táto účelová kajúcnosť je asi taká presvedčivá ako video Miňa Mazureka. Budem vám to pripomínať, dáma a páni, ako vaše čierne svedomie, neustále: kým vy falošne vyzdvihujete do nebies ako symbol slobody ruského pravicového extrémistu, hanebne mlčíte o skutočnom väzňovi svedomia, Julianovi Assangeovi, ktorý by v spravodlivom svete dostal Nobelovu cenu mieru. Máte ho pred nosom a tvárite sa, že neexistuje. Hanbite sa za tú faloš a pokrytectvo," dokončil svoj blog Eduard Chmelár.