Predsedu správnej rady na Slovenskej technickej univerzite Milana Ftáčnika chcú odvolať. Dlhodobo vraj kazí dobré meno školy.

Na Slovenskej technickej univerzite to vrie. Akademický senát chce odvolať predsedu Správnej rady Milana Ftáčnika, pretože univerzite vraj kazí dobré meno, spomínal sa však aj minister školstva Branislav Gröhling, ktorý zase údajne vnáša na akademickú pôdu politický vplyv, informuje portál zive.aktuality.sk.

Konanie Milana Ftáčnika pobúrilo nielen akademickú obec, ale aj verejnosť

Na vyvodenie osobnej zodpovednosti a vzdanie sa mandátu vyzval predsedu Správnej rady Milana Ftáčnika Akademický senát Slovenskej technickej univerzity, ktorý na to včera schválil uznesenie. Za návrh hlasovalo 29, proti boli dvaja, zdržali sa šiesti členovia senátu. Svoj krok predsedníctvo vysvetľuje spôsobom hlasovania o udelení polročnej odmeny pre rektora STU Miroslava Fikara, a to „neverejným hlasovaním per rollam bez diskusie“, a tiež dlhodobým poškodzovaním mena STU. Milan Ftáčnik síce plánoval uskutočniť zasadnutie Správnej rady STU online, no to mu nevyšlo, pretože predseda akademického senátu Marián Peciar namietal, že zasadnutie rady cez internet a hlasovanie na diaľku je nezákonné.

V zápisnici sa následne uvádza, že Milan Ftáčnik z dôvodu právnej a procesnej opatrnosti navrhol nezrealizovať riadne zasadnutie, ale nahradiť ho neoficiálnou diskusiou o naliehavých materiáloch. Hlasovať sa malo per rollam, teda písomné vyjadrenie názoru formou obežníka, v danom prípade e-mailom, do 14. 12.2020. Peciar tvrdí, že zápisnica o výsledkoch hlasovania nebola do včerajšieho zasadnutia predsedníctva senátu zverejnená, čo vraj malo svedčiť o tom, že hlasovanie neprebehlo. Konanie Ftáčnika malo vyvolať rozhorčenie v radoch zamestnancov a verejnosti.

Senát znepokojuje, ako sa politická moc pokúša ovládnuť akademickú pôdu

Proti Milanovi Vtáčnikovi sa postavil aj senátor za Fakultu elektrotechniky a informatiky František Janíček, ktorý ho kritizoval za „nedodržiavanie žiadnych princípov“. Tvrdí, že na čele orgánu by nemal byť človek z Univerzity Komenského, pričom Ftáčnik tam pôsobí ako učiteľ na Katedre aplikovanej informatiky. Okrem Ftáčnika kritizoval Peciar aj „prerastania politiky do akademickej sféry“ a „nedôveru k politikom, ktorým bolo preukázané porušenie zákona a etiky pri získavaní akademických titulov“. Narážal tak na pripravovanú novelu zákona o vysokých školách, priamo na ministra školstva Branislava Gröhlinga ako i nomináciu zástupcov do správnych rád vysokých škôl. „Minimálne účasť ministra Gröhlinga je absolútny konflikt záujmov, pretože ako minister prideľuje vysokým školám finančnú dotáciu a ako člen správnej rady UK ju aj schvaľuje,“ skonštatoval Peciar.

Akademický senát schválil aj vyhlásenie, že so znepokojením sleduje prípravu legislatívnych zmien. Z jeho pohľadu sa vraj politická moc pokúša o ovládnutie akademickej pôdy a získanie možnosti politickej podriadenosti v rozhodovacích mechanizmoch jej orgánov. Minister Gröhling si vyslúžil kritiku aj za pomalý proces okolo doručenia návrhu na odvolanie rektora Miroslava Fikara prezidentke, pričom Ministerstvo školstva sa návrhom vôbec nezaoberá. Akademický senát dôrazne žiada, aby minister návrh bezodkladne predložil prezidentke a ukončil podľa neho „neodôvodnené preskúmavanie procesu odvolania a obštrukcie pri doručení návrhu“. Postoj podporilo 28 senátorov, proti sa nevyjadril nikto a zdržalo sa 9 členov senátu.

Senátorovi Čaplovičovi sa vôbec nepáči kauza plagiátorstva ministra školstva

Predsedníctvo akademického senátu hodnotilo kompetentnosti ministra Gröhlinga v riadení rezortu. „Skonštatovali sme, že je čas na výzvu ministrovi školstva na odstúpenie z funkcie,“ konštatoval Peciar, ktorý na odvolanie odprezentoval nasledovné dôvody:

• strata kompetentnosti a ochoty riešiť problémy vysokého školstva s reprezentáciami vysokých škôl


• zaťahovanie politiky do chodu vysokých škôl


• strata autority a dôvery akademickej obce

Senátor Ľubomír Čaplovič za Materiálovo-technologickú fakultu pridal ostré slová aj na margo Grohlingovej plagiátorskej kauzy, ktorá, podľa neho, vedome zaraďuje Slovensko medzi „banánové republiky“. Čaplovič síce predložil aj konkrétny návrh uznesenia – výzvy, na odstúpenie ministra, napokon ho ale stiahol a k tejto otázke sa ešte majú vrátiť po doladení detailov. Venovať sa jej má legislatívna komisia, podobne ako v prvom odloženom prípade, a popritom by chcel Čaplovič získať spätnú väzbu aj z iných vysokých škôl, uvádza v závere portál zive.aktuality.sk.