Prebiehajúci výber špeciálneho prokurátora a obavy zo zvolenia politika Daniela Lipšica na jej čelo dávajú za pravdu ľudom, čo dlhodobo kritizujú existenciu akože elitných justičných inštitúcií.

Jedným z hlavných argumentov na založenie špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry bolo tvrdenie, že je potrebné popretŕhať miestne väzby medzi okresnými súdmi/prokuratúrami a lokálnymi gangstrami s hrubými krkmi či bielymi goliermi. Tento argument je taký nelogický, až je smiešny. Ak ponecháme bokom okresné súdy a prokuratúry a zoberieme do úvahy osem krajských súdov a prokuratúr, môžeme smelo konštatovať, že je oveľa jednoduchšie nájsť korupčného alebo politické prokurátora a sudcu v jednej špecializovanej inštitúcii ako v ôsmich.

Zoberme si napríklad Špecializovaný trestný súd. Politická sudkyňa pre prípravné konanie a dôverná priateľka provládnej novinárky Moniky Tódovej Pamela Záleská rozhoduje o uvalení väzby bez ohľadu na skutkové okolnosti, ale vždy v zhode so záujmami koaličnej propagandy. Niet divu, že prokuratúra podáva žiadosti o väzbu v politicky ostro sledovaných prípadoch, keď má pani Pamela službu.



Ešte horšia situácia je na Úrade špeciálnej prokuratúry. Tam si politici našli hneď niekoľkých ochotných služobníkov. Tomáš Honz a Vasil Špirko sú prokurátori, ktorí sa ani len neusilujú skrývať, že túžia pomocou trestného práva likvidovať nepohodlných politikov. Ak by sme mali veriť všetkému, čo o bývalom šéfovi špeciálnej prokuratúry Dušanovi Kováčikovi hovoria vládna propaganda a jej médiá, je to ďalší dôkaz toho, že je ľahšie podchytiť si človeka na jednej ako na ôsmich inštitúciách.

Ďalším dôvodom na zrušenie špeciálnych justičných orgánov je okolnosť, že sú veľmi ľahko zneužiteľné. Stačí jedna malá novela a odrazu za šéfa špeciálnej prokuratúry môže kandidovať politik Daniel Lipšic. Igor Matovič je v dejinách Slovenska najprimitívnejším predsedom vlády, a preto sa trasieme, že jeho špeciálnym prokurátorom by sa stal práve Lipšic. Lenže nevieme, či po Matovičovi nepríde niekto horší a ten si zmyslí, že za šéfa Špeciálnej prokuratúry nechá zvoliť ešte brutálnejšieho mäsiarskeho psa. Čo potom?



Súdy a prokuratúra musia byť na jednej strane transparentné a dôveryhodné inštitúcie. Musí existovať efektívna forma ich kontroly a musia byť vytvorené mechanizmy ochrany pred sprivatizovaním si spravodlivosti úzkou skupinou ľudí. Na strane druhej musia ostať súdny aj prokuratúra uzavreté v tom zmysle, že v ich štruktúrach a vedení majú pôsobiť len a výhradne kariérni sudcovia a prokurátori. Nie politici, ktorí si budú s konkurenciou vybavovať účty trestným stíhaním, väzobným zadržiavaním a hrozbami vysokých trestov.

Nemáme špeciálne rozvodové či špeciálne obchodné súdy. Nemáme ani špeciálnu prokuratúru na vybavovanie správnych deliktov. Tak prečo by sme mali mať špeciálny trestný súd a špeciálnu prokuratúru? Máme predsa vyspelé všeobecné súdnictvo, kompetentné okresné a krajské prokuratúry. Ak je to potrebné z hľadiska ochrany prokurátorov alebo z dôvodu účinnejšej koordinácie, na Generálnej prokuratúre SR je možné vytvoriť malý útvar s oprávnením vykonávania dozoru nad najzávažnejšími trestnými činmi.

Takisto je možné na krajských súdoch vytvoriť senáty, členovia ktorých sa budú špecializovať na rôzne druhy trestnej činnosti. Nepotrebujeme však špeciálne inštitúcie, ktoré sa veľmi ľahko môžu stať korisťou nebezpečných politikov. Prebiehajúci výber špeciálneho prokurátora je toho dôkazom.

Štefan Harabin mal pravdu. Špeciálny súd a špeciálnu prokuratúru je potrebné zrušiť.