"Kaník, Mikloš, Lipšic, to všetko sú ľudia, ktorí nikdy nešli k moci priamo. Ich politickými vehiklami sú minizoskupenia, z ktorých sa v pravý okamih premanévrujú k niekomu, kto im poslúži ako výťah k moci. A potom bum, prekvapený národ ich vidí na vysokých postoch," zdôrazňuje Draxler.

"Kaviareň" podľa exministra presne toto tradične schvaľuje. Miluje sektárske boje. Zároveň hlása, že Slováci sú vlastne hlúpi, nevedia sa dobre rozhodnúť a preto je úplne v poriadku, ak sa to takto robí. "Treba vyhliadnúť nejakých populárnych lídrov bez názoru a bez programu (Dzurinda, Radičová, Kiska, Kollár..) a cez nich sa dostať k moci, ktorú treba využiť na revolúciu (privatizácia všetkého možného, také alebo hentaké protikorupčné ťaženie, prudké zmeny v zahraničnej politike). Aj keď za to rozhodne väčšina ľudí nehlasovala. Ale osvietená avantgarda má právo to urobiť!" podčiarkuje exminister.

"Je to také zvláštne retro. Myšlienka leninského malého ale odhodlaného revolučného predvoja prežíva najmä u pravicovej prozápadnej kaviarne," uzatvára Juraj Draxler.