Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa zatýkania obvineného Petra Brhela, ktoré zverejnila jeho dcéra Barbora, vyvstáva potreba položiť si otázky, či súčasné zásahy policajných kukláčov NAKA majú aj svoju bezprostrednú oporu v zákone.  

Dlhoročná obhajkyňa ľudských práv upozornila v tejto súvislosti na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Kučera vs. Slovensko zo 17. júla 2007. V tomto prípade totiž ESĽP skonštatoval porušenie článku 8. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zaručujúceho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života v súvislosti so vstupom polície do bytu.

Pavel Kučera sa na štrasburský tribunál vtedy obrátil so sťažnosťou týkajúcou sa jeho zadržania na základe obvinenia z vydierania. Podľa sťažovateľa totiž v decembri 1997 neoprávnene vnikli do jeho domu kukláči. ESĽP v odôvodnení rozsudku konštatoval, že: „inšpekčný odbor ministerstva vnútra vyšetril namietané porušenie sťažovateľovho práva na rešpektovanie obydlia a na základe získaných dôkazov dospel k záveru, že policajti svojim konaním neporušili zákon.

Je nesporné, že najmenej štyria ozbrojení policajti vstúpili 17. decembra 1997 o 6.00 hod. ráno do bytu sťažovateľa. Ich cieľom bolo doručiť sťažovateľovi a jeho manželke uznesenie o vznesení obvinenia a predviesť ich k vyšetrovateľovi na výsluch.



Vzhľadom na počet policajtov a skutočnosť, že títo patrili k špeciálnej jednotke, pričom na hlavách mali kukly a otvorene mierili samopalmi, a berúc ešte do úvahy aj skutočnosť, že prišli do bytu sťažovateľa na úsvite, je podľa názoru ESĽP možné rozumne usudzovať, že sťažovateľ mal iba minimálnu možnosť nepustiť policajtov do svojho bytu.

Je ťažké pripustiť, že by akýkoľvek súhlas zo strany sťažovateľa bol za týchto okolností dobrovoľný a informovaný. Došlo preto k zásahu do jeho práva na rešpektovanie obydlia. Tento zásah by bol ospravedlniteľný iba vtedy, ak by spĺňal požiadavky stanovené v článku 8 ods. 2 Dohovoru.

ESĽP navyše podotýka, že tu vyvstáva otázka, či bol namietaný zásah „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“. Tento aspekt, a predovšetkým otázku primeranosti, vnútroštátne orgány nikdy neskúmali. Podľa ESĽP je potrebné zásah za okolností tohto prípadu považovať za neprimeraný, a to z nasledujúcich dôvodov.



V prvom rade, tak ako bolo uvedené vyššie, polícia prišla k sťažovateľovi za tým účelom, aby jemu a jeho manželke doručila uznesenie o vznesení obvinenia a aby ich predviedla na výsluch k vyšetrovateľovi. Nič nenaznačuje, že by splnenie tejto úlohy vyžadovalo vstup polície do bytu.

Vláda navyše neposkytla dostatočné a presvedčivé vysvetlenie na odôvodnenie tohto zásahu. Napadnuté opatrenie je preto za daných okolností potrebné považovať za neprimerané. Okrem toho, nebezpečenstvo zneužitia právomoci verejného činiteľa a porušenia ľudskej dôstojnosti je vlastné situáciám, ako bola aj tá, ktorá vznikla v prejednávanom prípade, keď sťažovateľ v skorú rannú hodinu stál pred dverami svojho bytu tvárou v tvár viacerým špeciálne vycvičeným a maskovaným policajtom.

Podľa názoru ESĽP by za takých okolností mali existovať určité záruky ochrany práv jednotlivca  proti akémukoľvek možnému zneužitiu neprimeraného zásahu voči osobám. Takéto záruky by mohli zahŕňať prijatie predpisov, ktoré by obmedzovali použitie špeciálnych ozbrojených síl na situácie, kedy bežný policajný zásah nie je bezpečný, ani dostatočný, a zároveň by upravovali procesné garancie, ktoré by napríklad zabezpečovali účasť nezávislej osoby počas operácie alebo získanie majiteľovho jasného, písomného súhlasu ako podmienky vstupu do jeho priestorov.



ESĽP poznamenáva, že určité záruky v tomto smere obsahuje zákon o Policajnom zbore z roku 1993. Tieto záruky ale v tomto prípade nezabránili tomu, aby došlo k namietanej situácii.“ Vzhľadom na uvedené úvahy ESĽP nebol presvedčený, že sporný postup bol zlučiteľný so sťažovateľovým právom na rešpektovanie obydlia, a preto rozhodol, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru."

Z medializovaných informácií v prípade zatýkania Petra Brhela je teda evidentné, že policajti porušili svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o Policajnom zbore, pretože pri vykonávaní ich služobnej činnosti pripustili, aby v súvislosti s činnosťou vznikli osobám ujmy.

Na  bezúhonné osoby pri tomto zásahu mierili zbraňami a u obyvateľov domu vyvolali taký stres, že jedna osoba stratila vedomie a musela jej byť privolaná záchranná služba a druhá, 84 ročná žena (vzhľadom na svoj vek osobitne zraniteľná) musela okamžite užiť lieky na upokojenie.

Zásah do ich práv a slobôd tak prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou. Otázky zákonnosti a primeranosti vyvoláva aj spôsob zatknutia obvineného, uzatvára advokátka a dlhoročná obhajkyňa ľudských práv JUDr. Marica Pirošíková.