Vo voľbách vám stačí získať akýmkoľvek spôsobom parlamentnú  väčšinu, stačí aj jednoduchú, ale najlepšie ústavnú a môžete si privlastniť štát, menovať koho a kam chcete.

"Keď sa v roku 1994 pokúsila Mečiarova väčšina v NR SR šikanovať opozičných poslancov vytvorením parlamentnej vyšetrovacej komisie, ktorá by mala niektoré represívne právomoci orgánov činných v trestnom konaní, bránili sme sa tak, že sme sa obrátili na ústavný súd. A ten nám dal za pravdu." Spomína v statuse na sociálnej sieti jeden z bývalých podpredsedov vlády a ministrov vnútra, Ivan Šimko.

"Parlament si nesmie prisvojovať oprávnenia, ktoré patria výkonnej moci. Lebo kto potom nesie za takéto rozhodnutia priamu osobnú zodpovednosť?" verejne kladie dôležitú otázku k dnešku Ivan Šimko.

A hneď ju dáva aj do súvislosti: "A to platí podľa mňa rovnako aj pre výber tak dôležitej funkcie, akou je policajný prezident. Želám mu, aby svoj úrad vykonával múdro a dobre, ale ak sa i napriek tomu nevydarí, minister sa bude môcť vyhovárať, že on si ho nevybral. Prikázal mu ho parlamentný výbor."

"Toto je zlý trend pre personálnu politiku v štáte." varuje bývalý podpredseda vlády. Podľa neho "je to v rozpore s ústavou, pretože si tu parlament takisto prisvojuje oprávnenia (a povinnosti) výkonnej moci."

To bol právnicky názor, Ivan Šimko však pripomína aj morálno-etický rozmer takejto praxe: "V každom prípade je to však alibizmus, ktorým tí, čo majú v NR SR väčšinu, zakrývajú osobnú zodpovednosť svojich členov vlády za kolektívny orgán, ktorý priamu zodpovednosť pred žiadnym iným ústavným orgánom už nenesie. A voličom zahrali pútavé divadielko."