Smrť generála Milana Lučanského stále vyvoláva veľa nejasností. Poodhaliť ich sa pokúsili aj Reportéri RTVS, ktorí ukázali jeho lekárske záznamy nezávislému traumatológovi. Ten povedal, že ide o typický úraz po bitke, po dobre mierenom údere do oka.

Analytik Šándor: Opatrne s výpoveďami kajúcnikov

Milana Lučanského usvedčujú z brania úplatkov takzvaní kajúcnici Ludovít Makó, Norbert Paksi a František Böhm. Podľa nich sa mal na úplatkoch obohatiť o viac ako pol milióna eur. Český bezpečnostný analytik Andor Šándor v relácii Reportéri tvrdil, že by bol pri výpovediach kajúcnikov veľmi opatrný. „Ak sa to dnes všetko stavia na tých kajúcnikoch, ktorí majú možnosť si vybrať – 10 rokov natvrdo, alebo 3 roky s podmienkou, tak sa proste obávam, že keď polícia a štátne zastupiteľstvo, u vás prokuratúra, nebude korektná, tak kajúcnici polícii proste za odmenu môžu slúžiť k doplneniu dôkazov, ktoré polícia nemá. A tu by som bol veľmi opatrný,“ uviedol Šándor.

Podozrivé incidenty sa  diali už pri prvom zranení oka a aj v nemocnici

Exprezident polície bol 6. decembra prevezený do prešovskej väznice , kde sa mu následne udiali podozrivé incidenty. Najskôr sa mal podľa oficiálnej verzie nešťastne potknúť a udrieť sa o konštrukciu postele až musel s vážnym poranením v oblasti oka skončiť v nemocnici, kde podstúpil operáciu. Milan Žitný, blízky priateľ Milana Lučanského, si myslí, že generálovi ublížili príslušníci ZVJS. „Mali sme informáciu z prostredia ružomberskej nemocnice, že sestričky ho videli, že po tele bol modrý. Potom vraveli, že kričali na eskortu keď ho z vozíka zhodili, hoci oni oficiálne tvrdia, že z neho vypadol,“ hovorí Žitný. Generálny prokurátor Maroš Žilinka ale povedal, že zranenie Lučanského nespôsobila iná osoba a nešlo ani o samovražedné konanie.



Žitný si však trvá na tom, že Lučanský si zranenia nespôsobil sám. „Podľa toho čo sme čítali z tej správy, ktorú verifikoval minister obrany Naď, my sme tú správu dali viacerým odborníkom. Všetci sa zhodli, a dokonca aj jeden z Čiech, na tom, že toto nemôže vzniknúť nejakým cvičením a udretím sa o posteľ. Tam muselo byť tvrdé, brachiálne násilie pendrekom, alebo kopmi bagandžou. Ináč takéto zranenia nemôžu vzniknúť,“ tvrdil pre RTVS Žitný.

Žitného verziu mal potvrdiť aj nezávislý traumatológ, ktorého oslovili reportéri RTVS a ukázali mu Lučanského lekárske záznamy. Ten im povedal, že ide o typický úraz po bitke, po dobre mierenom údere do oka. Podľa neho existuje len malé percento pravdepodobnosti, že by poranenie vzniklo pri páde.

Okolo krku mal otočenú ústavnú teplákovú bundu uviazanú o hornú konštrukciu postele

Oveľa vážnejšie veci sa s Lučanským udiali 29. decembra. Podľa oficiálnych záznamov kontroloval o 16.30 dozorca Lučanského celu. Kontrolovali ju každú pol hodinu, pretože generál mal nariadený zvýšený dohľad. O deväť minút, teda o 16.39, sa dozorcovia k cele vrátili, lebo vydávali večeru. „Menovaný ani na opakovanú výzvu nereagoval a cez bufetové okienko som videl, že nehybne leží na posteli. Pretože bol nohami otočený k oknu, nebolo mu vidieť hlavu ani plecia. Spoločne s npor. Kaňuchom sme otvorili celové dvere, vstúpili do cely a zistili sme, že menovaný leží na bruchu s hlavou tesne nad čelom postele, okolo krku mal jedenkrát otočenú ústavnú teplákovú bundu, ktorá bola uviazaná o hornú konštrukciu poschodovej postele. Okamžite som stačil tlačidlo núdze vysielačky“ uviedol do úradného záznamu jeden z dozorcov. Hoci sa životné funkcie generála podarilo obnoviť a bol prevezený do prešovskej nemocnice, na druhý deň, teda 30. decembra, zomrel.