Vykradnutie hrobu trnavského vajdu Tula Bartolomeja Lakatoša Pepa rozpútalo medzi Rómami veľké vášne. Nahnevaný rómsky kráľ Róbert I. Botoš na zlodejov, ktorí to spáchali, uvalil strašnú kliatbu.

Zdesenie a hnev všetkých Rómov a najmä rozvetvenej rodiny trnavského vajdu Bartolomeja Lakatoša, prezývaného aj Tulo Pepa, vyvolalo vykradnutie jeho hrobu. Nespokojnosť a hnev neskrýva ani rómsky kráľ Róbert I. Botoš, ktorý sa pred štyrmi rokmi osobne zúčastnil na pohrebe významného vajdu. Pre zlodejov má desivý odkaz, informuje portál 1.pluska.sk.

Tí, ktorí to spravili nech čakajú veľkú cigánsku kliatbu na sebe aj celom rode

Rodina nebohého trnavského vajdu neskrývala hnev nad tým, ako niekto mohol zneuctiť hrob ich príbuzného. Zhrozený z celej udalosti bol aj najvyšší rómsky monarcha. „Nemôžem na to povedať nič iné, len to, že vyrabovať a tým zneuctiť hrob je hyenizmus a neúcta voči nebohému i jeho rodine. Odsudzujem to a nielen preto, že Tulo Pepo bol vajda, to isté by som hovoril, aj keby sa to stalo na hrobe kohokoľvek,“ povedal rozhnevaný Róbert I. Botoš.

„Som presvedčený, že za to môže aj doba, ktorú žijeme, keďže mnohí stratili prácu, prišli o príjem a tým schudobneli. Rodiny hladujú a v takejto situácii niekto urobí zúfalý čin,“ myslí si kráľ slovenských Rómov.

Okradnúť nebohého je podľa Botoša niečo neodpustiteľné. U Rómov obzvlášť. „Tí, ktorí to vykonali, nech čakajú veľkú cigánsku kliatbu nielen na sebe, ale celom svojom rode. Nikdy nebudú mať osoh z toho, čo ukradli. Ich život poznačia choroby, tragédie, nešťastie a smrť. Aj nebohý príde za nimi, aby vrátili to, čo mu zobrali,“ vyriekol proroctvo rómsky kráľ.

Zlodeji, podľa neho, týmto skutkom obnovili bolesť rodiny a tá akoby znovu prežívala odchod blízkeho. „Nikto im to neodpustí. A keby im napadlo prísť za rodinou s cieľom vrátiť lup, neodporúčal by som im to, lebo skončia veľmi, ale veľmi zle!“ varuje Botoš.

Keď ten človek žil v bohatstve a hojnosti, na druhý svet nemôže ísť ako chudák

Podľa Róberta Botoša by Rómovia také niečo nikdy nespravili lebo vedia, že by ich postihlo obrovské nešťastie. „Boja sa kliatby a keďže sú veriaci, aj božieho trestu. V minulosti sa stalo či na Slovensku alebo v Čechách, že vykradli hroby vajdov alebo bohatých Rómov a vyšetrovaním sa preukázalo, že to boli tí, ktorí zabezpečovali veci okolo pohrebu. Niekedy to spravili priamo oni, inokedy dali tip svojim kumpánom. Nikoho neobviňujem, len som presvedčený, že o Rómov určite nešlo,“ myslí si rómsky kráľ.

Podľa príbuzných mal Tulo Pepa v hrobe nielen peniaze, ale aj veľké množstvo zlata, ktoré zlodeji ukradli.

S tým, že bohatí príbuzní by nemali dávať nebožtíkovi do hrobu cenné veci alebo peniaze, a tak predchádzať vykrádaniu hrobov, nesúhlasí. „Keď tu ten človek žil v bohatstve a hojnosti, nemôže odísť na druhý svet ako chudák. Prirovnal by som to k pochovávaniu faraóna. Na onom svete sa musí preukázať, že je niekto a tiež potrebuje zaplatiť prievozníkovi za prechod do večnosti,“ vysvetľuje Botoš.

Pred vykradnutím sa už bránia zavalením platne na hrobe obrovským balvanom

Rómskych kráľov, vajdov a iných významných Rómov pochovávajú s odznakmi moci či postavenia – prsteňom, reťazou, medailónom a väčšou finančnou hotovosťou.

„Okrem toho sa dávajú do truhly aj nejaké drobnosti, ktoré pripomínajú, čo mal nebohý počas života rád, napríklad fľaša alkoholu, karty, cigary, obrázky svätcov a podobne. V snahe predísť vykradnutiu hrobu to mnohé rodiny teraz riešia tak, že na platňu v hrobe dajú bagrom privaliť balvan, ktorý sa rukami nedá odstrániť ani zdvihnúť,“ hovorí Robert Botoš.

A prečo sa nebohý trnavský vajda volal Tulo Lakatoš Bartolomej Pepo? „Okrem občianskeho mena Bartolomej Lakatoš dostal aj dve cigánske. Pepo je meno po niekom z rodiny. Znamená, že sa možno podobal alebo mal povahu či zvyky ako niekto z jeho príbuzných, napríklad strýko, otec, krstný či dedo. A Tulo znamená tučný. Medzi Rómami je bežné, že majú viac mien a tie sú potom uvedené aj na náhrobnom kameni,“ vysvetlil na záver rómsky kráľ Róbert I.