Nemecká spolková vláda nakúpila 200-tisíc dávok lieku proti Sars-CoV-2, ktorý ešte nie je schválený v Európe. Dobre nie je zdokumentovaný ani jeho účinok, píše Patrick Eickemeier v denníku Der Tagesspiegel.

Znie to sľubne: Nový koronavírus zdolať  zbraňou protilátok. Umelo vyrobené protilátky by mali dokázať „rozpoznať“ v tele Sars-CoV-2, naviazať sa na vírusové častice, zabrániť im, aby napádali zdravé bunky a viedli až k fatálnemu koncu.

Liek by sa mohol podávať preventívne na zvýšenie imunity ľudí, ktorí sa napríklad dennodenne starajú o pacientov, aby ich ochránili pred infekciou. Nemecká spolková vláda si teraz zabezpečila šarže liekov dvoch výrobcov – Eli Lily a Regeneron, ktoré sú založené práve na takomto mechanizme. V Európe sa pritom ešte nepredložili ani potrebné podklady do schvaľovacieho procesu, a tiež zostáva otvorené, či liek bude v dostatočnej miere účinný proti COVIDu-19.

Experimentálna liečba

Nemecko bude prvou krajinou, kde sa liek použije. Univerzitné kliniky dostanú preparát v najbližších týždňoch. Lekári ho budú podávať pacientom s COVIDom-19. Protilátky sa zložito získavajú z bunkových kultúr a veľmi efektívne sa viažu na výrastky z obalu Sar-CoV-2, S-proteíny, ktorými vírus napáda telové bunky.

Protilátka Bamlanivimab sa podľa Eli Lilly už osvedčila . V štúdii s viac ako 1 000 účastníkmi sa zistilo, že jedna injekcia znížila riziko ochorenia na COVID-19. Regeneron ponúka zmes dvoch protilátok: Casirivimab a Imdevimab. Takýto „kokteil“ dokonca podali pri liečbe aj bývalému amerického prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Limitujúci účinok

Je známe, že protilátky v neskorom štádiu ochorenia nemusia pôsobiť už tak pozitívne. Poškodenie tkaniva napríklad pľúc pri ochorení COVID-19, na ktoré pacient môže zomrieť, je často založené na nadmernej obranyschopnosti tela. Vírus je potom ťažko zistiteľný. Je otázne, či liek pôsobí aj na nové mutácie koronavírusu, píšu nemecké noviny Der Tagesspiegel.