Zdroj: Fond strategickej kultúry

Link:https://www.fondsk.ru/news/2021/01/18/armin-lashet-sledujuschij-federalnyj-kancler-germanii-52709.html

Za nového šéfa Kresťanskodemokratickej únie (CDU) bol zvolený premiér spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Armin Laschet. Šéf tejto strany sa spravidla potom stáva kancelárom SRN. Angela Merkelová, ktorá je kancelárkou Nemeckej spolkovej republiky už štvrté funkčné obdobie, uviedla, že sa nebude po uplynutí súčasného funkčného obdobia uchádzať o žiadne politické posty. Ďalšie voľby do Spolkového snemu (Bundestagu) sa uskutočnia 26. septembra 2021.

Merkelová si najprv predstavovala za nástupkyňu Annegret Kramp-Karrenbauerovú, ktorá bola zvolená za líderku CDU a potom sa stala nemeckou ministerkou obrany. Po politickej kríze v Durínsku v roku 2020 však Kramp-Karrenbauerová odstúpila z postu šéfky strany a zostala len ministerkou obrany.

Korešpondentka britskej BBC v Berlíne Jenny Hillová píše: „Laschet sa prezentuje ako nástupnícky kandidát a - zatiaľ - ho považujú za najlepšieho kandidáta na kancelára. Úspešne odvrátil všetky útoky počas utečeneckej krízy v roku 2015 a presadil sa ako liberálny politik, ktorý verí v Európsku úniu a je schopný nadviazať dialóg s prisťahovaleckými komunitami“. Podľa J. Hillovej má však Laschet súperov. „Panuje názor, že minister zdravotníctva Jens Spahn, ktorý Laschetovu kandidatúru na šéfa strany podporil, má sám ambície zasadnúť do kresla kancelára. A nedávne prieskumy verejnej mienky ukázali, že popularita bavorského predsedu vlády Markusa Södera je medzi obyvateľmi vysoká“.

Armin Laschet sa narodil a vyrastal v Aachene v rodine baníka. Získal právnické vzdelanie a pracoval ako novinár. Do CDU vstúpil ako 18-ročný. V roku 1994 bol zvolený za poslanca do Spolkového snemu a v roku 1999 sa stal členom Európskeho parlamentu. V roku 2017 sa stal premiérom Severného Porýnia-Vestfálska. V tejto funkcii si za svoje dobré vzťahy s prisťahovalcami vyslúžil prezývku ‘’Turecký Armin’’.

Laschet vo svojom predvolebnom prejave na kongrese uviedol, že politiku kancelárky Angely Merkelovej považuje za úspešnú a je pripravený v nej pokračovať. Laschet je zvyčajne za rovnocenné a normálne vzťahy s Ruskom. V úzkych kruhoch ho dokonca prezývajú Putinversteher, „ten kto rozumie Putinovi“. Napríklad v roku 2014, keď sa Západ osopil na Rusko kvôli „anexii“ Krymu, bol to Laschet, kto vyzval na pokojnejsi prístup ohľadne pripojenia polostrova k Rusku.

V roku 2018, komentujúc výzvy Londýna potrestať Moskvu „za Skripaľovcov“ vo Veľkej Británii, Laschet napísal na Twitteri zdržanlivý príspevok: „Ak chce niekto prinútiť takmer všetky krajiny NATO, aby prejavili solidaritu, nemal by ten niekto predložiť presvedčivé dôkazy? K Rusku sa môžete správať, akokoľvek, ale počas štúdia medzinárodného práva som sa učil inému zaobchádzaniu so štátmi“. Lascheta považujú za podporovateľa dokončenia výstavby plynovodu Nord Stream 2 .

Neskôr, v rozhovore pre noviny Zeit , Laschet  kritizoval „rétorické preteky v zbrojení a démonizáciu“ Ruska. V roku 2019 sa v Bone zúčastnil pravidelného zasadnutia fóra Petrohradsky dialóg, ktorého sa zúčastnili aj ministri zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky a Ruskej federácie. Vtedy uviedol ‘’aj keď medzi Ruskom a Nemeckom sú a budú politické rozdiely... dôležité je, aby dialóg pokračoval".

Nemecký politológ Alexander Rahr, komentujúc voľbu nového šéfa CDU, hovorí: „Laschet je najvhodnejší kandidát pre normalizáciu vzťahov medzi Nemeckom a Ruskom. Pred 20 rokmi bol predsedom Výboru pre zahraničnú politiku v Európskom parlamente a jedným zo strojcov koncepcie „spoločného priestoru od Lisabonu po Vladivostok“ (hoci z vyjadrenia zástancov tohto konceptu nikdy nebolo jasné, ako „spoločný priestor“ členských štátov NATO a Ruskej federácie vidia oni sami; o to viac je to nejasné teraz).

Americký časopis Foreign Policy  v článku publikovanom v marci 2020 považoval Laschetove slová na rusko-nemeckom fóre v Berlíne 2019 za „zarážajúce“: vtedy si akosi dovolil pochybovať o tom, že obvinenia Ruska zo zasahovania do volieb, z kybernetických útokov a dezinformačných kampaní sú pravdivé.

Laschet pritom odsudzuje Rusko za „agresiu“ na Ukrajine a napríklad obviňuje sýrskeho prezidenta Bašára Asada z „vojnových zločinov“. Foreign Policy nevylučuje, že údajná budúca vládna koalícia CDU a Zelených na čele s Laschetom by mohla Nemecko od USA vzdialiť. Laschet súhlasí so súčasnými ekonomickými sankciami Spojených štátov a Európskej únie proti Rusku a keďže je Merkelovej kreatúrou, je rovnako ako ona atlantistom.

Avšak, ak sa Laschet stane kancelárom, hovorí Elena Panina, členka Vyboru Štatnej dumy pre medzinárodné záležitosti, "je nádej, že kríza vo vzťahoch medzi našimi krajinami bude prekonaná’’.

Pravdepodobne, je nádej. Veď aj tieto slová nového lidra CDU niečo znamenajú: „Potrebujeme Rusko... V každom prípade potrebujeme plyn“. Ak „v každom prípade“, tak je nelogické budovať nemecko-ruský dialóg bez zásahu tretej - zámorskej - strany? Alebo to „transatlantická solidarita“ úplne vylučuje?