Doživotne odsúdený mafián Branislav Adamčo z Veľkých Kapušian pred dvomi rokmi uspel na Európskom súde pre ľudské práva so svojimi námietkami proti tomu, ako ho súdili v kauze starej vraždy podnikateľa Mariána Karcela. 

"Na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Slovensko porušilo Adamčovo právo na spravodlivé konanie. Dostane za to 5 000 eur ako nemajetkovú ujmu a 8 000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov mu zamietli. Pôvodne požadoval 2 187,64 eur ako majetkovú škodu, 59-tisíc eur z titulu nemajetkovej ujmy a viac ako 37 000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov." Napísal svojho času portál aktuality.sk.

Redakcia HD pred niekoľkými dňami uverejnila článok JUDr. Martina Ribára na portáli pravnelisty.sk, v ktorom popisuje civilizáciu neakceptovateľné podmienky pobytu v kolúznej väzbe. Sám advokát však v článku prízvukuje, že mu nejde o sťažnosť voči práci policajtov, vyšetrovateľov či prokurátorov, ani o kritiku zaobchádzania s ním zo strany ZVJS. Chcel iba poukázať na neudržateľnosť v súčasnosti tolerovanej neľudskej praxe.

Mimochodom, Ribár v článku pripomína: "Ako ad­vo­kát som v mi­nu­los­ti za­stu­po­val mno­hé oso­by v tres­tných ko­na­niach,  kto­ré dnes vy­stu­pu­jú v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ka­júc­ni­kov, a pria­mo tie­to oso­by mi v mi­nu­los­ti pri ich ob­ha­jo­be (nie­ke­dy) uvied­li, čo sa nao­zaj sta­lo, a pre­to viem, že dnes v pos­ta­ve­ní ka­júc­ni­kov  kla­mú. Som však via­za­ný ad­vo­kát­skou ml­čan­li­vos­ťou, keď­že som sa o tých­to sku­toč­nos­tiach doz­ve­del pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by a pre­to o nich ne­mô­žem ho­vo­riť. Z osob­nej skú­se­nos­ti však viem, že ka­júc­ni­ci ma­jú mo­ti­vá­ciu ho­vo­riť nep­rav­du, kri­vo vy­po­ve­dať, kri­vo ob­vi­ňo­vať iné oso­by a za­ml­čo­vať mno­hé pod­stat­né sku­toč­nos­ti vo vzťa­hu ku svo­jej oso­be v sna­he za­bez­pe­čiť si rôz­ne vý­ho­dy – bez­tres­tnosť, zní­že­nie tres­tu, pre­pus­te­nie z väz­by."

Avšak nielen to. Popis praxe, ktorá "upravuje" stretávanie sa kajúcnika s najbližšou rodinou, manželom, manželkou, deťmi, nie je nič iné ako popis nátlaku a vydierania.

Ribár v úvode spomenutý Adamčov prípad na Európskom súde pre ľudské práva tiež pripomína: "Ho­ci od­bor­nej ve­rej­nos­ti je už od kon­ca ro­ka 2019 veľ­mi dob­re zná­my roz­su­dok ESĽP vo ve­ci Adam­čo vs. SR, kom­pe­ten­tné or­gá­ny ako­by exis­ten­ciu toh­to roz­hod­nu­tia pre­hlia­da­li a nao­pak ko­na­jú pres­ne v du­chu to­ho, čo ESĽP štát­nym or­gá­nom v sú­vis­los­ti s in­šti­tú­tom ka­júc­ni­ka vy­čí­tal  (roz­su­dok ESĽP zo dňa 12.11.2019 vo ve­ci č. 45084/14 – Adam­čo pro­ti Slo­ven­sku)."

"V uve­de­nej ve­ci ESĽP roz­ho­dol o po­ru­še­ní prá­va na spra­vod­li­vé ko­na­nie za­ru­če­né­ho člán­kom 6 Do­ho­vo­ru na ochra­nu ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd, keď ako je­di­ný roz­ho­du­jú­ci dô­kaz k preu­ká­za­niu vi­ny sved­či­la vý­po­veď ka­júc­ni­ka bez jej pod­lo­že­nia iný­mi pria­my­mi dô­kaz­mi. Aj po vy­da­ní roz­sud­ku ESĽP vo ve­ci Adam­čo vs. SR  sa však na­mies­to opatr­nej­šie­ho a kri­tic­kej­šie­ho prís­tu­pu k vy­uží­va­niu in­šti­tú­tu ka­júc­ni­ka stal pres­ný opak."

Podľa JUDr. Ribára sa "v ro­ku 2020 ten­to in­šti­tút stal „pi­lie­rom“ čin­nos­ti naj­mä elit­ných zlo­žiek NA­KA vo všet­kých me­diál­ne zná­mych kau­zách. Dom­nie­vam sa, že mnou uve­de­né sku­toč­nos­ti preu­ka­zu­jú ne­ga­tív­ne sme­ro­va­nie v tres­tných ko­na­niach, a je na­mies­te za­my­slieť sa nad na­du­ží­va­ním väz­by všeo­bec­ne, naj­mä ko­lúz­nej, a jej tr­va­nia. Tak­tiež je na mies­te uro­biť opat­re­nia k za­me­dzeniu na­du­ží­va­nia a zneu­ží­va­nia in­šti­tú­tu ka­júc­ni­kov. Mys­lím si, že v ro­ku 2021 by bo­lo vhod­né za­my­slieť sa nad vy­uži­tím mo­der­ných tech­no­ló­gií pri náh­ra­de väz­by, a ne­mys­lím iba roz­ší­re­nej­šie vy­uži­tie in­šti­tú­tu tzv. elek­tro­nic­ké­ho mo­ni­to­ro­va­nia. "