Lietadlá síce patria k populárnej a lacnej doprave, vrásky na čele aktivistom ale robia ich enviromentálne dopady. Podľa enviromentálnych organizácií je kľúčom k uhlíkovej neutralite železničná doprava.

Letecká doprava a jej environmentálne dopady robia vrásky nielen ekologickým aktivistom, ale aj európskym politikom, ktorí sa zaviazali k uhlíkovej neutralite. Odhaduje sa, že vnútroeurópske lety na vzdialenosti kratšie ako tisíc kilometrov vyprodukujú každý rok 28 miliónov ton oxidu uhličitého. Práve kvôli tomu teraz vznikol report piatich environmentálnych organizácií z Nemecka, Poľska, Španielska a Francúzska, ktorý financovala nemecká vláda, informuje portál hnonline.sk.

Transeurópsky expres nedokázal konkurovať leteckej doprave

Podľa už spomínaných piatich environmentálnych organizácií je kľúčom k uhlíkovej neutralite železničná doprava, ktorá by priamymi spojmi prepojila hlavné mestá členov EÚ. Ide tým vlastne o návrat k myšlienke zo 60. rokov, keď sa po koľajniciach vtedy preháňal takzvaný Transeurópsky expres, ktorý vozil cestujúcich na priamych trasách medzi vybranými európskymi mestami. Išlo o luxusné vlaky a o prémiovú službu, na ktorej spolupracovali národní železniční dopravcovia z Francúzska, Belgicka, Nemeckej spolkovej republiky, Talianska či Švajčiarska. Transeurópsky expres mal konkurovať vtedy prekvitajúcej leteckej doprave, lenže železničný projekt napokon pohorel. Expres síce nahradili vlaky EuroCity, táto medzištátna železničná preprava sa však stala marginálnou záležitosťou a v roku 2018 mala menej ako 8 % z celkovej osobnej železničnej dopravy.

Smutné je, že v roku 2018 bolo z 365 cezhraničných železničných spojení, ktoré kedysi v Európe fungovali, až 149 nefunkčných. Dôvodom pre ukončenie transeurópskeho expresu v roku 1995 bol nielen vzdušný konkurent, ale tiež túžba národných vlád investovať najmä do domácich vysokorýchlostných tratí. Paradoxom je, že podľa dokumentu environmentálnych organizácií spôsobuje let z Paríža do Berlína najmenej šesťkrát viac emisií oxidu uhličitého ako jazda vlakom na tej istej trase. A až sedemnásť z dvadsiatich najfrekventovanejších leteckých trás v Európe pôsobia na vzdialenosti kratšej ako 700 kilometrov.

Obnoví sa v Európe už dávnejšie zaniknutý transeurópsky expres?

Organizácie preto navrhujú zaviesť priame železničné spojenie napríklad medzi Berlínom a Bruselom, Parížom a Madridom alebo aj medzi Prahou a Varšavou. V mnohých prípadoch by na sprevádzkovanie týchto spojov stačila súčasná infraštruktúra. Podmienkou však je zlepšenie koordinácie cestovných poriadkov. „Je potrebné zapojiť európskeho ducha pri plánovaní a správe železničných služieb a pri počiatočnej podpore nových medzinárodných služieb,“ uvádza sa v správe. Dokument teda navrhuje vrátiť sa v čase a nadviazať na úsilie francúzskych, nemeckých a ďalších národných železníc.

„Myšlienka by mohla slúžiť ako východiskový bod. Vlaky transeurópskeho expresu zastavovali iba vo veľkých mestách a boli často naplánované tak, aby cestujúcim umožnili spiatočnú cestu za jediný deň.“ Otázkou je, či výsledky reportu napokon nevyjdú naprázdno. Nemecká strana sa obnovením projektu ale bude zaoberať a minister dopravy Andreas Scheuer v septembri predbežne navrhol, aby sieť liniek zo 60. a 70. rokov bola vzorom pre nové prepojenie európskych štátov.